Aktuality

Tisíce ľudí sú každý deň nútení opustiť svoje domovy a všetko za sebou roku 2021 zanechať. V nedeľu 20. júna si pripomíname Svetový deň utečencov. To, kto je utečencom, definuje Dohovor o právnom postavení utečencov, nazývaný tiež Ženevská konvencia, prijatá 28. júla 1951 Valným zhromaždením OSN v Ženeve. 

Samotná definícia utečenca je uplatňovaná na „ktorúkoľvek osobu, ktorá sa nachádza mimo svojho štátu a má oprávnené obavy pred prenasledovaním z rasových, náboženských a národnostných dôvodov alebo z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo zastávania určitých politických názorov, nemôže prijať alebo v dôsledku uvedených obáv odmieta ochranu svojho štátu“. Podstatným prínosom Ženevskej konvencie bolo, že zjednotila dovtedy platné medzinárodne zmluvy, ktorými sa upravovalo právne postavenie utekajúcich osôb a ochrana ich práv. (V texte používame pojem utečenec, pričom myslíme na mužov aj na ženy-utečenkyne.)

Milióny utečencov na celom svete sú aj dnes vystavení násiliu, odlúčeniu od rodiny, strate kultúry a exilu. Situácia okolo pandémie koronavírusu, ako zdôrazňuje Svetová zdravotnícka organizácia,  vystavuje túto populáciu novej hrozbe, ktorá by sa mohla ukázať ako ničivejšia než udalosti, ktoré ich nútia utiecť z vlasti. Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) v najnovšej správe uvádza, že počty prijímaných osôb v tomto období budú podstatne nižšie z dôvodu uzavretých hraníc a cestovných obmedzení uložených v reakcii na pandémiu koronavírusu. Vyzýva zároveň medzinárodné spoločenstvo, t. j. jednotlivé štáty, súkromný sektor, akademickú obec či samotné komunity na hľadanie možností a príležitostí na prijímanie a integráciu utečencov.

Na správnej terminológii záleží

Migrácia má rôzne podoby a aj cudzinci žijúci na Slovensku sa líšia tým, z akých krajín pochádzajú a prečo na Slovensko prichádzajú. Nejasnosti v pojmoch a kategóriách, ktorými sa migrujúci ľudia označujú, prispieva často k vzniku zmesi chaosu a nedorozumenia, čo môže mať nepriaznivé dôsledky na tých najzraniteľnejších – na samotných utečencov. V médiách často sledujeme, ako sa slovo migrant automaticky zamieňa s „nelegálnym“ migrantom alebo utečencom, čo môže byť jeden z dôvodov, prečo nabralo skôr negatívnu konotáciu. Pojem „nelegálny“ migrant však neexistuje. Toto označenie je nesprávne, napriek tomu, že nás k nemu láka zjednodušenie jazyka a veľmi často sa s ním aj stretneme i na sociálnych sieťach. Nesprávnosť takého označenia vyplýva z toho, že človek sám o sebe nemôže byť z hľadiska práva nelegálny, také môže byť len jeho konanie.

Je preto potrebné pozrieť sa na tému utečenectva a migrácie cez zrozumiteľné dáta a správnu terminológiu.

Migrácia, utečenci a Slovensko

Eurobarometer a Európska sociálna sonda (ESS) patria medzi popredné medzinárodné komparatívne prieskumy, skúmajúce sociálne, politické a morálne premeny Európy. Medzi základné, pravidelne sa opakujúce moduly, patria aj postoje k migrantom, migrácii v kontexte jednotlivých krajín (vrátane Slovenska) a ich vzájomného porovnania.  Eurobarometer pracuje s pojmami imigrácia a imigranti, pričom imigrant je definovaný ako človek, ktorý sa narodil mimo EÚ, opustil svoju rodnú krajinu a v súčasnosti sa legálne zdržiava v tej-ktorej krajine. V tomto kontexte nie je explicitne stanovené, či ide o moslimského migranta, migranta z východnej Európy a pod. Európska sociálna sonda zase rozlišuje osoby rovnakého etnika, rôzneho etnika a osoby prichádzajúce na Slovensko z chudobnejších krajín – primárne krajín tretieho sveta.

Na základe výsledkov Európskej sociálnej sondy (ESS, 2018) môžeme povedať, že slovenskí respondenti sú viac prístupní príchodu ľudí rovnakej rasy alebo etnickej skupiny (9,05 %) ako príchodu ľudí inej rasy alebo etnickej skupiny (4,45 %) a ľudí z chudobnejších krajín mimo Európy (4,58 %). Žiadnym alebo máloktorým ľuďom z chudobnejších krajín mimo Európy by na Slovensko ne/dovolilo prísť a žiť až 68,2 % respondentov, inej rase/etnickej skupine 70,7 % a ľuďom rovnakej rasy/etnickej skupiny 51,55 % respondentov. V porovnaní krajín V4 sa v indexe postojov k príchodu migrantov respondenti umiestnili v prvej desiatke negatívnych postojov (Maďarsko – 1. miesto, Česká republika – 2. miesto, Slovensko – 3. miesto, Poľsko – 6. miesto) z 27 krajín zúčastnených v ESS. Na základe dostupných aktuálnych výsledkov Eurobarometra 88.2 (2017), 36,2 % respondentov si myslí, že je viac imigrantov, ktorí sa zdržiavajú legálne, 16,4 % si myslí, že viac imigrantov sa zdržiava nelegálne a 14,3 % nevie povedať, či sa zdržiavajú legálne, alebo nelegálne. Až 54,5 % respondentov si myslí, že imigrácia je viac problém. Iba 6,9 % slovenských respondentov vidí imigráciu ako príležitosť.  

Autori Findor a kol. (2020) vo svojej štúdii skúmali preferencie a postoje Slovákov a Sloveniek k trom najčastejšie používaným pojmom v rámci SR – migrant, utečenec a cudzinec. Tie sú podľa výsledkov hodnotené rôzne – pojem „utečenec“ u Slovákov a Sloveniek vyvoláva menej priaznivé pocity, postoje, dôveru a väčší sociálny odstup v porovnaní s pojmami „migrant“ a „cudzinec“. Tieto ich zistenia sú, ako popisujú samotní autori, v rozpore s podobnými štúdiami realizovanými v západnej Európe. Zdôrazňujú tak potrebu ďalších výskumov týkajúcich sa formovania týchto pojmov s dôrazom na kultúrne, inštitucionálne a normatívne kontextové faktory, ktoré by mohli pomôcť vysvetliť, prečo sú v niektorých krajinách „utečenci“ uprednostňovaní pred „migrantmi“, zatiaľ čo u iných majú „migranti“ pozitívnejšie hodnotenie.

Podľa uvedených dát medzinárodných prieskumov je slovenská spoločnosť voči migrácii a príchodu migrantov naladená skôr negatívne. Táto skutočnosť do určitej miery môže vyplývať jednak z prevládajúcej konzervatívnej hodnotovej orientácie, kultúrnej uzavretosti Slovákov a Sloveniek, kde len malá časť populácie prichádza do kontaktu s ľuďmi inej rasy alebo etnickej skupiny, či ľuďmi z chudobnejších krajín tretieho sveta. Tieto údaje korešpondujú aj s prieskumom Sociologického ústavu SAV ešte z decembra 2015, v ktorom 70 % respondentov uviedlo, že sa obávajú príchodu utečencov, 7,1 % si myslelo, že utečenci chcú prísť práve na Slovensko, zatiaľ čo až 63,9 % si myslelo, že utečenci na Slovensko prísť nechcú. Aktuálne štatistiky Ministerstva vnútra SR z tohto roku hovoria o doposiaľ udelených šiestich azyloch z oficiálnych 87 žiadostí. 

Na migračnú a integračnú politiku krajiny majú výrazný vplyv aj postoje majoritnej verejnosti, ako sa k príchodu utečencov, migrantov rovnakej alebo inej rasy stavia verejná mienka. V závere, možno aj s ambíciou vyvážiť nie práve priaznivé dáta z prieskumov a štatistík a napriek názorov antivaxerov, vnímame za dôležité poukázať na fakt, že za úspešnou vakcínou proti koronavírusu stojí manželský pár tureckých imigrantov v Nemecku. Ich ambiciózny príbeh vedcov s cieľom vyvinúť metódu na porazenie celosvetovej pandémie, ale aj rakoviny a iných chorôb, by stačil na to, aby sa stali osobnosťami našej doby.

Inšpiráciou a možnosťou pre reflexiu by mal byť ale aj fakt, že obaja pochádzajú z rodín, ktoré opustili svoje krajiny pôvodu, aby tak našli svoj nový domov inde.

Spracovali: Jana Papcunová, Miroslava Bozogáňová, Spoločenskovedný ústav CSPV SAV