Facebook Instagram Twitter RSS Feed Back to top

Aktuality

Titulný obrázok

Obraz krízy v jazyku a kultúre

9. 6. 2021 | zhliadnuté 203-krát

Hodnotový systém spoločnosti a jej myslenie sa vyjadruje pomocou jazykových prostriedkov. Jazykové prostriedky sú znaky a symboly, ktoré umožňujú človeku vyjadriť svoj vzťah a postoj k rozličným situáciám každodenného života. Vzťah jazyka a kultúry, realizovaný rozličnými pomenovaniami predmetov, javov a postojov človeka k vyjadrovanej skutočnosti, má antropologický charakter. Práve tento rozmer vzťahu jazyka a kultúry v slovanskom kontexte prezentovali 17 účastníci medzinárodnej vedeckej konferencie, ktorá sa uskutočnila 8. júna 2021 online formou telemostu medzi Bratislavou, Sofiou a Moskvou.

Konferencia nadviazala na úspešný projekt ERA-NET RusPlus s názvom „Traditional and Non-traditional Values in the Slavic World“ (#472–LED-SW) v rámci trilaterálnej spolupráce slavistov zo Slovenska, Ruska a Bulharska. Na riešení projekte sa zúčastnili pracovníci Slavistického ústavu Jána Stanislava SAV po vedením profesora PhDr. Petra Žeňucha, DrSc., Institutu slavianovedenia Ruskej akadémie vied pod vedením profesorky Dr. Iriny Aleksandrovny Sedakovovej, DrSc., a Ústavu bulharského jazyka Ľ. Andrejčina Bulharskej akadémie vied pod vedením profesorky Dr. Márie Kitanovovej, DrSc. (program konferencie). 

Konferencia o  zlomových dejinných situáciách s názvom Obraz krízy v jazyku a kultúre: Kríza ako príležitosť pre revitalizáciu hodnotového systému spoločnosti sa zameriava na hľadanie ponaučení v skúsenostiach našich predkov a na aktuálne aspekty interpretácie krízy ako príležitosti získať ďalšie poznanie. Komparatívny slavistický výskum hodnôt každodennosti umožňuje zadefinovať rámce určujúce kultúrnu a hodnotovú identifikáciu spoločenstva, ktoré závisí najmä od udržateľnosti hodnôt rodiny, duchovného myslenia, tradície a skúsenosti.

Osobitne sa účastníci konferencie zamerali na etnolingvistické a kultúrno-historické aspekty jazykových prostriedkov, ktorými sa pomenúvajú historické, spoločenské i duchovné hodnoty. Jazyk  je preto nielen dôležitým nástrojom komunikácie, ale aj atribútom identity spoločenstva v súzvuku s hodnotovým systémom, ktorý sa uplatňuje v každodennom živote človeka v spoločnosti. Tieto aspekty jazyka zo synchrónno-diachrónneho hľadiska reflektujú všetky spoločenské a kultúrno-historické skúsenosti nositeľov jazyka nielen v čase konjunktúry, ale i v období krízy. Jazyk sa tak stáva dôležitým zdrojom pramenného poznávania pestrosti myslenia európskej kultúry a civilizácie, ktorú od najstarších čias ovplyvnili pozitívne i negatívne vývinové momenty. Vo svojom systéme preto jazyk zahrnuje duchovno-kultúrne hodnoty, ktoré prítomným slavistom, jazykovedcom i nejazykovedcom poslúžili ako prameň výskumu kontaktov medzi blízkymi i vzdialenými susedmi.

Obraz sveta vyjadrený v jazyku odráža hospodársky, konfesionálny, administratívno-právny, kultúrny i politický vývin spoločenstva a umožňuje kultivovať vlastnú identitu. V jazyku spoločenstva sa priamo odkazuje na udalosti, s ktorými sa konkrétne spoločenstvo priamo i sprostredkovane stretávalo.

Osobitnú súčasť prezentácie jednotlivých účastníkov konferencie tvorila téma krízy ako kategória, ktorá má kognitívnu a emocionálnu povahu, utvárajú ju osobné a v širších súvislostiach pôsobiace sociálne interakcie a napätia. Modely reakcií možno do istej miery predvídať, no ich konkretizácia je vždy aktuálna a v každej spoločensko-historickej fáze vývinu spoločenstva aj jedinečná. Niektoré reálie zanikajú, vznikajú nové, niektoré pretrvávajú a pomáhajú preklenúť obdobia zmien. Krízy sú tak neraz istými periodizačnými medzníkmi. Vlastnú úlohu v tomto procese zohráva jednotlivec, spoločnosť, ale i štát, cirkev a iné komunity, ktoré formuje interkultúrny pragmatizmus človeka i povedomie označované ako sensus communis.

Text: Peter Žeňuch, Slavistický ústav Jána Stanislava SAV