Aktuality

V sobotu 5. júna 2021 sa začína Dekáda OSN pre obnovu ekosystémov 2021 – 2030. Jej základným cieľom je zastaviť a zvrátiť ničenie a degradáciu ekosystémov a zabezpečiť ich revitalizáciu. V rovnaký deň si pripomíname Svetový deň životného prostredia.

„Ekosystémy sú základom celého ľudského života a fungovania spoločnosti, lebo poskytujú celý rad úžitkov – priamych alebo nepriamych – na uspokojovanie životných potrieb. Poskytujú potravu, vodu a materiály pre rozvoj spoločnosti, prispievajú k regulácii mnohých javov a procesov, ktoré sa uskutočňujú v krajine a tiež poskytujú viaceré kultúrne a rekreačné možnosti,“ zdôvodňuje potrebu obnovy ekosystémov doc. RNDr. Zita Izakovičová, PhD., riaditeľka Ústavu krajinnej ekológie SAV.

Napriek nenahraditeľnému významu, ktoré ekosystémy plnia v krajine, dochádza k ich neustálemu ohrozovaniu a degradácii. Podľa informácií FAO (Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo) až 60 percent svetových ekosystémov je degradovaných a využívaných neudržateľne.

„Situácia je podobná aj na Slovensku,“ dopĺňa Z. Izakovičová. „Podľa posledného hodnotenia sa u nás nachádzalo v nepriaznivom stave (nevyhovujúci, príp. zlý) 75 percent druhov a 63,4 percenta biotopov európskeho významu. Najnepriaznivejšia je situácia pri pobrežných a halofytných (rastúcich na slaných pôdach – pozn.) biotopoch, rašeliniskách, slatinách, ktoré sa nachádzajú v zlom stave. V nevyhovujúcom stave sa nachádzajú tiež niektoré krovinné biotopy, vresoviská, trávobylinné a lesné biotopy,“ opisuje nepriaznivý stav na Slovensku odborníčka. Jednotlivé biotopy okrem negatívneho vplyvu antropogénnych aktivít (rozvoj urbanizácie a industrializácie – rast zastavaných plôch, intenzívne poľnohospodárstvo, produkcia exhalácií, rozvoj rekreácie, narušenie hydrologického režimu, opúšťanie a zarastanie pozemkov a pod.) sú ohrozované aj pôsobením klimatických zmien a šírením inváznych druhov. „Európska stratégia pre ochranu biodiverzity určuje päť hlavných príčin straty biodiverzity – zmeny využívania územia, nadmerné využívanie zdrojov, vrátane pôdy, zmena klímy, znečisťovanie a invázne nepôvodné druhy,“ vysvetľuje Z. Izakovičová.

Strata biodiverzity patrí medzi najväčšie hrozby, ktorým bude musieť ľudstvo v nasledujúcom desaťročí čeliť.  Je nielen biologickým problémom, ale jej dosah je oveľa širší. „Biodiverzita má zásadný význam pre zaistenie potravinovej bezpečnosti EÚ a celého sveta. Jej strata ohrozuje naše potravinové systémy a ohrozuje tiež našu potravinovú bezpečnosť a výživu,“ zdôrazňuje vedkyňa a dopĺňa nezanedbateľné údaje: „Viac ako 75 percent svetových druhov potravinových plodín závisí od opeľovania živočíchmi. Mnohé druhy opeľovačov vyhynuli a toto vyvoláva vážne znepokojenie, lebo opeľovače sú neoddeliteľnou súčasťou zdravých ekosystémov a tiež aj zabezpečenia potravinovej bezpečnosti.“ Degradácia ekosystémov prispieva ku globálnemu otepľovaniu, mení obeh vody v krajine, zvyšuje náchylnosť na prírodné riziká a katastrofy, mení štruktúru a vzhľad krajiny. Ničenie prírody zvyšuje riziká šírenia sa rôznych škodcov a ochorení a znižuje odolnosť človeka voči chorobám. Nezanedbateľný je aj jej ekonomický aspekt vzhľadom na to, že nám poskytuje nielen obživu, ale aj suroviny a materiál pre mnohé výrobné aktivity.

„Ak chceme prežiť, musíme ochrane biodiverzity venovať náležitú pozornosť, musíme ochraňovať prírodné ekosystémy a revitalizovať tie, ktoré sme už degradovali.  Optimálne by bolo v súlade s EÚ zabezpečiť do roku 2030 minimálne revitalizáciu 15 percent degradovaných ekosystémov,“ objasňuje Z. Izakovičová a odporúča: „Medzi kľúčové úlohy musí patriť nielen ochrana prírodných ekosystémov, ale aj odstraňovanie príčin straty biodiverzity. Obnova ekosystémov vzhľadom na ich rôznorodosť je proces veľmi zložitý, časovo i finančne náročný. Postupy, ktoré fungujú v jednom ekosystéme,  nemusia fungovať v inom. Tento proces sťažujú aj súčasné klimatické zmeny, ktoré do procesu revitalizácie vnášajú celý rad neurčitostí.  Vedecké poznatky, ako obnoviť a adaptovať ekosystémy, sa stále vyvíjajú a treba ich podporovať.“

Dekáda OSN pre obnovu ekosystémov je spoločnou iniciatívou Programu OSN pre životné prostredie (United Nations Environment Programme, UNEP) a Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (Food and Agriculture Organization of the United Nations, FAO). Mala by urýchliť pokrok smerom k dosiahnutiu a plneniu cieľov udržateľného rozvoja obsiahnutých vo viacerých strategických dokumentoch – cieľov Agendy 2030 (Sustainable Development Goals, SDGs), cieľov Parížskej dohody, Dohovoru OSN o boji proti dezertifikácii (United Nations Convention to Combat Desertification, UNCCD), post-2020 globálneho rámca pre biodiverzitu  v rámci Dohovoru o biologickej diverzite (Convention on Biological Diversity), ako i k naplneniu cieľa Bonnskej výzvy, ktorej víziou je obnoviť 350 miliónov hektárov degradovanej pôdy. Požiadavkou EÚ je, aby sa aspoň na 10 percentách poľnohospodárskej plochy vytvorili krajinné prvky s vysokým stupňom diverzity a aspoň na 25 percentách poľnohospodárskej pôdy obhospodarovalo v súlade so zásadami ekologického poľnohospodárstva.

„Dekáda OSN vyzýva na spoluprácu všetkých partnerov. Právomoc oživiť naše prostredie nespočíva len na vládach, expertoch a odborníkoch z praxe, ale zodpovednosť je aj na nás všetkých, lebo svojím egoistickým životným štýlom výraznou mierou prispievame k neefektívnemu využívaniu ekosystémových služieb a degradácii ekosystémov,“ vyzýva odborníčka a zároveň upozorňuje na naše konanie: „Neustále zvyšujeme svoje životné nároky, nehospodárne využívame služby, čo nám príroda ponúka, často nimi aj plytváme a hazardujeme s tým, čo máme. Neuvedomujeme si, že tieto zdroje sú limitované a majú slúžiť nielen pre nás, ale aj naše deti.“ Podľa Z. Izakovičovej prechod od drancovania planéty k jej uzdravovaniu musí byť celospoločenskou a kultúrnou výzvou, lebo stav krajiny je prejavom kultúrnosti daného národa. „Záleží len na nás, ako sa s touto výzvou popasujeme. Zapojme sa do tejto výzvy aktívne, hoci len malými krokmi, zmenou nášho životného štýlu, neplytvajme zbytočne zdrojmi, ktoré nám príroda ponúka. Nie sú len pre nás,“ apeluje na záver riaditeľka ÚKE SAV Zita Izakovičová pri príležitosti Svetového dňa životného prostredia.

Spracovala: Andrea Nozdrovická

Foto: unsplash.com/Juanma Clemente-Alloza