Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Chránený starček Jakubov panónsky (Jacobaea vulgaris subsp. pannonica) na lokalite Sandberg na Devínskej Kobyle, odkiaľ bol v roku 2015 opísaný ako nový poddruh pre vedu pracovníkmi Botanického ústavu CBRB SAV. Poddruh indikuje zachované nelesné teplomilné spoločenstvá vyskytujúce sa na hranici Panónskej a Alpsko-karpatskej biogeografickej oblasti. Foto: P. Mereďa ml.

Viac ako 150 druhom rastlín na Slovensku hrozí vyhynutie

22. 5. 2021 | zhliadnuté 465-krát

Od začiatku tohto milénia si 22. mája každoročne pripomíname Medzinárodný deň biodiverzity, a tým význam biologickej diverzity, t. j. rozmanitosti života ako takej. Organizácia spojených národov vybrala tento deň za spomienkový na Valnom zhromaždení v decembri roku 2000, lebo 22. mája 1992 bol v Nairobi (Keňa) prijatý text mimoriadne dôležitého medzinárodného dohovoru v oblasti životného prostredia – Dohovoru o biologickej diverzite. Slovenská republika sa k Dohovoru pripojila v roku 1994.

Biodiverzita žiadneho územia nie je nemenná veličina, v čase sa vyvíja a ľahko sa môže aj stratiť. Preto je potrebné sledovať a vyhodnocovať trendy jej vývoja a pripomínať si faktory, ktoré ju ohrozujú. Na týchto aktivitách sa podieľa aj Botanický ústav Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV.

Podľa aktuálnych informácií sa na Slovensku vyskytuje približne 4380 druhov, poddruhov a krížencov cievnatých rastlín („druhov rastlín“). Približne 1030 z nich sú nepôvodné druhy, ktoré sa k nám dostali činnosťou človeka. Zvyšných zhruba 3350 druhov je u nás pôvodných. Vzhľadom na veľkosť územia patrí Slovensko k popredným európskym centrám biodiverzity. Môže za to hornatosť našej krajiny s relatívne zachovaným prírodným prostredím, ako aj poloha Slovenska na križovatke významných biogeografických a migračných ciest organizmov. Napríklad naše karpatské lúky, ktoré sú výsledkom dlhodobého tradičného hospodárenia, patria z celosvetového hľadiska k biotopom s najvyššou biodiverzitou a na lúkach v Bielych Karpatoch a v Slovenskom raji zaznamenali dokonca svetové rekordy v počte druhov rastlín na malej priestorovej škále.

Veľká časť nášho rastlinného bohatstva, až 980 druhov, je však reálne alebo potenciálne ohrozených vyhynutím a 83 druhov na našom území už, žiaľ, (pravdepodobne) vyhynulo. Až 155 druhov rastlín patrí u nás medzi kriticky ohrozené, čo znamená, že ak by sme neprijali účinné opatrenia na ich záchranu, hrozilo by im na našom území v najbližších rokoch vyhynutie. Ohrozenosť rastlín má stúpajúcu tendenciu. Napríklad v roku 1993 bolo u nás vyhynutých alebo pravdepodobne vyhynutých 31 druhov, v roku 2001 to bolo 74 druhov a v roku 2015 už 83 druhov. Trendy v zložení a poznaní biodiverzity na našom území zohľadňuje aj aktualizovaný zoznam chránených druhov (Vyhláška 170 MŽP SR z 19. apríla 2021). Na jeho príprave sa podieľali aj pracovníci Botanického ústavu CBRB SAV. Do zoznamu bolo zaradených rekordné množstvo viac ako 2100 druhov organizmov, z toho 89 húb, 44 lišajníkov, 220 machorastov, 796 rastlín a viac ako 960 živočíchov. Aj táto štatistika vypovedá, akou mierou je ohrozená biodiverzita Slovenska.

Významne ubúdajúcimi biotopmi sú u nás vodou ovplyvňované nelesné a lesné biotopy, napr. slaniská, rašeliniská či lužné lesy. Podobne sú ohrozené aj spoločenstvá na opačnom konci ekologického gradientu – na pieskoch a suchých a teplých stráňach. Často sa totiž nachádzajú v bezprostrednej blízkosti sídiel, a tak sú priamo vystavené negatívnym zásahom (napr. trhanie, vykopávanie, zošliapávanie, priame ničenie stanovíšť výstavbou alebo ťažbou). Druhovo bohaté lúky často zarastajú drevinami, pretože absentuje tradičné hospodárenie, alebo naopak využívajú sa veľmi intenzívne. K veľmi cenným biotopom s vysokou biologickou diverzitou patria aj prirodzené lesné spoločenstvá, ktoré sa strácajú najmä v dôsledku fragmentácie, výsadby nepôvodných drevín a veľkoplošnej ťažby.

Biologické invázie

Hlavnými príčinami ohrozenosti a zániku rastlinstva na našom území je okrem uvedených príčin aj vytláčanie pôvodných druhov nepôvodnými (a z nich najmä inváznymi). Až 24 percent rastlín tvoria v súčasnosti u nás nepôvodné druhy. Ich počet sa každý rok zvyšuje, pričom v priemere u nás pribudne tri až päť nepôvodných rastlinných druhov ročne. Nepôvodné rastliny tak postupne zaberajú obrovské plochy, ktoré predtým osídľovali naše domáce druhy. Biologické invázie, teda intenzívne šírenie nepôvodných organizmov prirodzenými, ale najmä antropicky podmienenými cestami na nové územia, predstavujú v súčasnosti po priamom ničení biotopov druhú najväčšiu hrozbu pre biodiverzitu. Často majú vplyv na fungovanie celých ekosystémov, menia vzhľad krajiny a sprevádzajú ich aj zdravotné riziká (napr. peľové alebo kožné alergie) a ekonomické škody. Aj preto im v Botanickom ústave CBRB SAV venujeme osobitnú pozornosť. Špecificky sa zameriavame na pobrežné ekosystémy riek, pretože práve vodné toky a biotopy v ich okolí sa považujú za najvýznamnejšie prirodzené koridory šírenia inváznych druhov v krajine. Monitorujeme súčasné zastúpenie inváznych/nepôvodných rastlín a mäkkýšov a jeho zmeny v čase, aby sme zistili, ako šírenie inváznych druhov pozdĺž tokov ovplyvňujú samotné prírodné podmienky, ale aj ako naň vplýva využívanie krajiny a ľudská činnosť v ich okolí. Náš výskum sa zameriava aj na dve významné skupiny inváznych rastlín z rodu pohánkovec/krídlatka (Fallopia japonica agg.) a zlatobyľ (Solidago canadensis agg.). Sú varovným príkladom, ako sa rastliny pôvodne dovezené z Ázie a Severnej Ameriky na okrasné účely následne nekontrolovane šíria vo voľnej prírode takmer celej Európy. Zameriavame sa na analýzu ekologických limitov ich súčasného rozšírenia na Slovensku, ako aj na predikciu ďalšieho možného šírenia v budúcnosti. Študujeme ich vplyv na (polo)prirodzené biotopy na príklade travinno-byliných porastov, kde ich prítomnosť negatívne ovplyvňuje poľnohospodárske využitie.

Okrem zavliekania a následného splanievania nových okrasných rastlín sa zloženie rastlinstva v súčasnosti mení aj vplyvom klimatických zmien. Ich vplyv na domáce rastlinstvo je výraznejšie badať najmä od začiatku tohto tisícročia. Klimatické zmeny sú zodpovedné najmä za posúvanie hraníc rozšírenia druhov smerom na sever a do vyšších nadmorských výšok, čím na jednej strane dochádza k oslabovaniu populácií pôvodných chladnomilných druhov a na druhej strane k udomácňovaniu nepôvodných rastlín pochádzajúcich z teplých klimatických pásiem, vrátane Stredozemia a subtropických oblastí Ázie, Afriky a Ameriky.

Projekty Botanického ústavu CBRB SAV

Botanický ústav CBRB SAV veľkou časťou svojich projektov dlhoročne prispieva k implementácii záväzkov Slovenskej republiky k Dohovoru o biologickej diverzite. Výsledky základného výskumu poskytujú podklad pre plánovanie udržateľného rozvoja krajiny. BÚ CBRB SAV je národný koordinačný bod pre Globálnu taxonomickú iniciatívu (Global Taxonomy Initiative), ktorá pracuje v rámci Dohovoru o biologickej diverzite a predstavuje dôležitú platformu prepájajúcu výsledky taxonomického výskumu, ako jednej zo základných vedeckých disciplín s príslušnými politikami na globálnej úrovni. Konzorcium európskych taxonomických inštitúcií (CETAF), ktorého sme súčasťou, prijalo v roku 2018 na zasadnutí v Bratislave, ktoré organizoval BÚ CBRB SAV, tzv. Bratislavskú deklaráciu k vízii Dohovoru o biologickej diverzite do roku 2050. Šesťdesiat signatárskych inštitúcií z 21 krajín v nej pripomína nezastupiteľnú úlohu taxonomického výskumu a jeho výsledkov pre dôkladné pochopenie a zachovanie biodiverzity, vyzdvihuje dôležitosť prírodovedných zbierok a znalostí pracovníkov a študentov inštitúcií konzorcia CETAF, a podčiarkuje naliehavosť rozvíjať a sprístupňovať taxonomické skúsenosti a znalosti o biodiverzite, aby sa dosiahla včasná a spoľahlivá implementácia Dohovoru o biologickej diverzite.

CBRB SAV pozýva verejnosť mapovať druhy

K poznaniu biodiverzity môže prispieť aj laická verejnosť, a preto pozývame všetkých záujemcov k mapovaniu výskytu bežných, ale aj vzácnych alebo nepôvodných druhov. Do mapovania výskytu vybraných nepôvodných druhov sa môžete zapojiť cez náš systém VISITOR. Pri príležitosti Medzinárodného dňa biologickej rozmanitosti sme pripravili aj špeciálny projekt v rámci celosvetovej platformy iNaturalist, kde môžete pridávať svoje pozorovania akýchkoľvek organizmov. V tomto prípade nemusíte presne poznať ani názov organizmu, ktorý mapujete. S jeho určením vám pomôže komunita ľudí, ktorá túto platformu využíva. Účastníkom projektu sa môžete stať prostredníctvom tohto odkazu. Možno aj vy objavíte niečo zaujímavé a najvytrvalejších mapovateľov odmeníme aj cenami.

Text: Pavol Mereďa ml., Katarína Skokanová, Ladislav Pekárik, Richard Hrivnák, Iveta Škodová a Anna Bérešová, CBRB SAV

Foto: CBRB SAV

Súvisiace články