Aktuality

Pozvanie do Vedeckého podcastu SAV tentokrát prijal zástupca riaditeľky Centra spoločenských a psychologický vied SAV a vedúci Prognostického ústavu SAV Richard Filčák. Vo svojom výskume sa venuje životnému prostrediu, najmä ekonomicko-sociálnym súvislostiam klimatických zmien, problematike environmentálnej spravodlivosti, chudoby či rozvojovým stratégiám. Absolvoval množstvo stáží v zahraničí. Podieľal sa na viacerých projektoch základného výskumu, ale aj na rôznych akčných plánoch, stratégiách a analýzach. Spolupracuje s rôznym inštitúciami decíznej sféry a mimovládnymi organizáciami na národnej aj medzinárodnej úrovni. Je spoluautorom monografie Scenáre pre prírodu Slovenska do roku 2050, ktorá vznikla v spolupráci s Ministerstvom životného prostredia SR a Slovenskou agentúrou životného prostredia.

„Úlohou prognostika je kombinovať sociálno-ekonomické, politické a ďalšie disciplíny a metodológie a vytvárať prognózy a štúdie, ktoré by sa týkali ekonomického vývoja Slovenska,“ hovorí o svojej práci R. Filčák, ktorý si myslí, že v súčasnosti už pozícia „len“ prognostik nemá svoje opodstatnenie. „Od roku 1989, keď ústav vznikol, sme sa čoraz viac posúvali k interdisciplinárnym štúdiám, ktoré sú viac-menej na hrane medzi vednými disciplínam. Prognostik je pre mňa hlavne výskumník, ktorý pracuje interdisciplinárne a zaujímajú ho trendy – minulé aj očakávané a budúce,“ opisuje svoju prácu.

V podcaste sa zmieňuje aj o úskaliach tejto interdisciplinarity a zdôrazňuje, že podstatné je zadať si úlohu, smer a cieľ. „Máme tri hlavné úlohy: zmena klímy v kontexte ekonomicko-sociálnych aspektov, zmena priemyslu a trhu práce, teda priemysel 4.0 a digitalizácia, veda a výskum a napokon trh práce marginalizovaných skupín.“

Vedúci Prognostického ústavu SAV hovorí aj o tom, na čom konkrétne pracuje, ale aj čo ho dlhodobo zaujíma. Ako sám zdôrazňuje, fascinujúcou témou je preňho záväzok Slovenska dekarbonizovať – dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050. „Málo ľudí si uvedomuje, že tento záväzok so sebou prináša neuveriteľnú rekonštrukciu ekonomiky štátu.“

Richard Filčák v podcaste vysvetlil, ako sa v teréne prejavuje environmentálna nespravodlivosť. „Ten princíp je všade rovnaký. Ak niekto potrebuje postaviť skládku odpadu alebo továreň, ktorá má nepriaznivé environmentálne dôsledky, nebude ju stavať v štvrti strednej alebo vyššej triedy, väčšinou sa to dáva do predmestí. Veľmi často sú to práve chudobní ľudia alebo prisťahovalci, ktorí sú vystavení následkom z takýchto investícií. Pri výskumoch v Amerike zistili, že nejakých 60 percent skládok toxických odpadov je v afroamerických a hispánskych komunitách. Tieto mechanizmy fungujú globálne, chudobných nájdete vždy pri cestách, skládkach, továrňach a podobne.“

Šestnástu epizódu Vedeckého podcastu SAV nájdete v podcastových aplikáciách PodBean, Apple Podcasts, Google Podcasts a na Spotify. Celý rozhovor s Richardom Filčákom si môžete vypočuť aj kliknutím na prehrávač vložený na konci textu.

Spracovala: Andrea Nozdrovická

Foto: Martin Bystriansky