Aktuality

Je to už viac než rok, odkedy Svetová zdravotnícka organizácia vyhlásila celosvetovú pandémiu ochorenia COVID-19. Nová situácia výrazným spôsobom poznačila svetový hospodársky rast a rekordne zvýšila svetový dlh. V roku 2020 prekonal hodnotu 281 biliónov amerických dolárov a predstavoval takmer 32 500 dolárov na jedného obyvateľa.

Prehlbujúca sa recesia v minulom roku viedla k tomu, že väčšina rozvojových a najmenej rozvinutých štátov vo svetovej ekonomike požiadala o stabilizačné programy s medzinárodnými menovo-finančnými inštitúciami. „Kým v prípade svetovej finančnej krízy o tieto stabilizačné programy požiadalo celkovo 23 štátov, od začiatku pandémie to bolo už viac ako 80 štátov,“ vysvetlil riaditeľ Ekonomického ústavu SAV Juraj Sipko.

Podľa údajov Svetovej banky sa v dôsledku terajšej krízy očakáva nárast extrémnej chudoby. Počet obyvateľov, ktorí v dôsledku pandémie koronavírusu dosiahli hranicu chudoby, sa odhaduje v rozmedzí medzi 119 – 124 miliónov.

Štáty začali v dôsledku šírenia ochorenia COVID-19 zvyšovať výdavky na zdravotníctvo, podporu v sociálnej oblasti a v oblasti podnikateľského sektora. To viedlo k prehĺbeniu ich verejného dlhu. „Aj napriek vysokému verejnému dlhu je dôležité, aby jednotlivé štáty naďalej pokračovali vo fiškálnych stimuloch orientovaných na financovanie verejného zdravotníctva, podporu podnikateľských subjektov, ale tiež na dodatočné nutné výdavky v sociálnej oblasti na zníženie rozsahu chudoby a negatívnych dôsledkov nerovnosti,“ odporúča ekonóm.

Aj v prípade nastúpenia rozdielneho procesu oživenia, možno očakávať, že niektoré štáty môžu dosiahnuť predkrízovú úroveň hospodárskeho rastu až v rokoch 2023 a 2024. „V pokrízovom vývoji bude potrebné, aby jednotlivé štáty prijali a implementovali opatrenia smerujúce na udržateľnosť verejných financií,“ vysvetľuje ekonóm a zároveň načrtáva možné opatrenia, ktoré by mohli smerovať k spravodlivému prerozdeleniu vytvorených hodnôt v spoločnosti. Najväčší priestor je podľa neho na strane fiškálnej politiky, predovšetkým na strane mobilizácie príjmov. „Obrovské objemy finančných aktív sa nachádzajú v daňových rajoch, v oblasti sivej ekonomiky, netransparentnosti pri verejných tendroch, ale tiež v oblasti neplatenia daní technologickými spoločnosťami a veľkými korporáciami,“ povedal Juraj Sipko.

Otvorenou je podľa neho aj otázka zvyšovania výdavkov na zbrojenie. „Napríklad v minulom roku tieto výdavky predstavovali viac ako dva bilióny amerických dolárov, pričom by sa mohli racionálne využiť v boji s narastajúcou chudobou, s klimatickou zmenou, ako aj na pomoc pri znižovaní nerovnosti. Horúčkovité zbrojenie predstavuje jednu z najväčších hrozieb pre celú planétu,“ zdôraznil ekonóm.

Juraj Sipko v súčasnej situácii vidí historický priestor na transformáciu celej spoločnosti. „V tomto procese bude potrebná orientácia na nový model fungovania, ktorý bude nasmerovaný na zelenú, digitálnu a sociálne spravodlivú ekonomiku. Len takto konzistentná transformácia môže vytvoriť predpoklady pre udržateľný, inkluzívny, odolný a sociálne spravodlivý model sociálno-ekonomického fungovania celej spoločnosti do budúcna,“ dodal na záver.

Spracovala: Katarína Gáliková

Foto: unsplash.com/Eric McLean