Historické povodne na Slovensku
V súčasnosti prevláda názor, že také suchá a zároveň povodne, aké v posledných rokoch máme na Slovensku, tu nikdy neboli. RNDr. Pavla Pekárová, DrSc., z Ústavu hydrológie SAV, ktorá sa problematike venuje už tridsať rokov, s tým však tak jednoznačne nesúhlasí.
„Povodne sú súčasťou kolobehu vody v prírode, a vyskytovali sa už stovky miliónov rokov predtým, ako sa vyvinul človek,“ zdôvodňuje na úvod vedkyňa pri príležitosti Svetového dňa vody a dodáva, že povodeň je prirodzený prírodný úkaz, ktorý patrí do nášho regiónu. „Nie je to nič nenormálne. Povodne a suchá boli na našom území vždy, aj v období, keď ešte nebolo osídlené,“ vysvetľuje. Pri štatistickom vyhodnotení povodní však podľa nej musíme vychádzať z konkrétnych meraní prietokov na riekach.
Pozorovania na vodomernej stanici na Dunaji v Bratislave sa začali už v roku 1821, dokonca v Komárne sa začalo s meraním vodného stavu už roku 1805. „Meranie vodného toku Dunaja patrí k najstarším v Európe,“ načiera do histórie P. Pekárová. Podľa dlhodobej štatistky bol najsuchší rok 1934, najvlhkejší 1965. Posledné roky z najčerstvejšej histórie – po rok 2013 boli suché, no dlhodobý priemer prietokov Dunaja v Bratislave možno podľa P. Pekárovej považovať za konštantný. „Mimoriadne vysoké boli prietoky počas vojnových rokov 1937 až 1941. Týmto rokom zasa predchádzali mimoriadne suché roky,“ ozrejmuje vedkyňa.
Posledné roky našej histórie boli opäť veľmi suché. Čo teda môžeme podľa odborníčky očakávať? Sucho či cyklické mokré roky? „Moje motto je, ako sa strieda deň/noc či zime/leto, tak sa striedajú aj obdobia suché a vlhkejšie,“ hovorí.
Prietoky Dunaja kolíšu
„Priemerný ročný prietok Dunaja kolíše od 1400 m3/s až 3000 m3/s. Maximálny vrcholný prietok extrémnej povodne v Bratislave presahuje až 10 000 kubíkov. Za obdobie pozorovaní sa na Dunaji vyskytlo päť povodní s prietokom nad 10 000 kubíkov vody/sekundu – a to v rokoch 1897, 1899, 1954, 2002 a v roku 2013. Ak by sme žili v roku 1953 a mali by sme k dispozícii 50-ročné pozorovania prietokov Dunaja, mohli by sme tvrdiť, že maximálny prietok Dunaja nepresiahne 9000 m3/s. Z toho je jasné, že ani 50-ročné pozorovania prietokov nie sú postačujúce na zachytenie výšky extrémnej storočnej povodne. Pri odhade 1000-ročných povodní je preto nutné použiť aj historické opisy a zostaviť grafy, kedy sa takéto povodne asi vyskytli,“ opisuje P. Pekárová.
Podľa odhadu rakúskeho hydrológa Kressera 1957 v roku 1501 presiahol prietok Dunaja v Hainburgu a teda aj v Bratislave 13 000 kubíkov. „Túto povodeň považujeme najväčšiu za posledných 1000 rokov na hornom Dunaji. K tomuto záveru dospeli rakúski hydrológovia na základe povodňových značiek od Passau až po Viedeň. Značky tiež dokumentujú, že táto povodeň bola vyššia ako katastrofická povodeň z roku 2013,“ uvádza vedkyňa. Povodňová značka z roku 1501 v minulosti existovala aj na vstupnej Vydrickej bráne do starého centra Bratislavy od Viedne.
Povodne na slovenských riekach
Najväčšia známa povodeň s katastrofickými následkami zasiahla Slovensko v auguste 1813 na sviatok sv. Bartolomeja (24. 8.). Spôsobili ju regionálne dlhotrvajúce dažde, ktoré zasiahli aj územie dnešného južného Poľska, Moravy aj severné Maďarsko. „Povodňový rok 2010 zďaleka nedosiahol rozmery tejto povodne,“ konštatuje P. Pekárová. Mária Terézia už po povodni v roku 1775, prikázala na všetkých kostoloch v povodí Váhu vyznačovať výšku vody. Mnohé z týchto značiek sa však stratili alebo ich premiestnili. Jedna z takýchto značiek sa zachovala v Trenčíne. Na základe zachovaných značiek odborníci odhadli prietok vody v roku 1813 na 1000 kubíkov v meste Liptovský Mikuláš. (Pre porovnanie: najväčšia povodeň za obdobie pozorovaní (1921 – 2019) z roku 1958 nedosiahla ani len 600 kubíkov.) K povodni v roku 1813 sa viažu aj ďalšie zachované povodňové značky, napríklad na dolnom Váhu sa povodňová značka nachádzala na kaštieli v Brunovciach. Povodeň v roku 1813 zaznamenali aj na Hrone, o čom svedčí značka na hradbách v Banskej Bystrici. „Zachované povodňové značky sú veľmi rôznorodé, písané v bernolákovčine, latinčine, nemčine či maďarčine. Ich opisy sú uchované v obecných kronikách a matrikách na Slovensku aj Maďarsku,“ hovorí P. Pekárová, ktorá sa tejto oblasti intenzívne venuje.
A kedy bude ďalšia povodeň? „To nám história nepovie. Z štúdií na našom území však môžeme povedať, že skutočne veľká povodeň sa vyskytne pravdepodobne v lete v auguste,“ dodáva k dnešnému Svetovému dňu vody Pavla Pekárová z Ústavu hydrológie SAV.
Viac o povodniach a povodňových značkách nájdete TU.
Spracovala: Andrea Nozdrovická
Foto: Katarína Gáliková a archív