Aktuality

Do štrnástej epizódy Vedeckého podcastu SAV prijala pozvanie zástupkyňa nastupujúcej mladej generácie vedcov, doktorandka z Ústavu experimentálnej endokrinológie Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied, Terézia Valkovičová. Je predsedníčkou združenia Mladí vedci SAV, ktoré združuje doktorandov a vedcov do 35 rokov pôsobiacich na SAV. Vo svojom výskume sa pod vedením Daniely Gašperíkovej v laboratóriu DIABGENE venuje štúdiu vzácnych foriem diabetu a zisteniu genetickej príčiny porúch sekrécie inzulínu.

Združenie Mladí vedci SAV svojim členom poskytuje priestor pre interaktívnu diskusiu, založený na princípe dobrovoľnosti. Používa najnovšie metódy a komunikačné prostriedky, ktorých cieľom je podporiť spoluprácu medzi ústavmi SAV, vytvoriť tvorivé prostredie, prinášať inovatívne nápady v súvislosti s manažmentom vedy a uľahčovať multidisciplinárny výskum v rámci SAV. Sú aktívni na sociálnych sieťach facebook a instagram. 

„Dovolím si povedať, že sme skupina ľudí, ktorí sa vo svojom voľnom čase snažia urobiť niečo naviac. Snažíme sa pomáhať mladým na SAVke. Týmto by som mladých vyzvala, nech sa neboja, nech s nami viac komunikujú a zdieľajú s nami svoje problémy,“ povedala v úvode podcastu Terézia Valkovičová.  

Mladí vedci SAV v súčasnosti združujú približne 500 členov, ktorí sú organizovaní v neverejnej skupine na sociálnej sieti Facebook. Okrem komunikácie s členmi združenia a predsedníctvom SAV je ďalšou z aktivít Mladých vedcov SAV popularizácia na ktorej sa aktívne podieľajú. V období pred pandémiou sa veľkej popularite tešilo podujatie Science Slam a Roadshow mladých vedcov po Slovensku, ktorá priniesla interaktívne vzdelávanie už do všetkých regiónov Slovenska. 

„Vidíme veľký zmysel v tom, aby široká verejnosť vedela o tom, že sme tu a že na Slovensku robíme kvalitný výskum. Aktuálne spolupracujeme s Centrom kultúry a umenia Starého mesta Bratislava, kde máme online populárno-vedecké prezentácie,“ dodala predsedníčka združenia.

Terézia Valkovičová študuje genetické príčiny vzniku vzácnej formy cukrovky zvanej MODY. „Rozlíšiť takýchto pacientov od diabetu typu 1 a 2 je niekedy veľmi ťažké,“ vysvetľuje biologička a dodáva: „Takíto pacienti bývajú veľmi často nesprávne diagnostikovaní ako jednotka a dvojka. Preto sme radi, keď má diabetológ čo i len podozrenie na vzácnu formu diabetu a pošle nám pacientovu vzorku, ktorú my prečítame a zisťujeme, či to môže byť pacient s monogénovým diabetom.“

Ak sa u diabetika potvrdí genetická príčina ochorenia, správne nastavenie liečby mu môže zmeniť kvalitu jeho života. „Keď tú mutáciu nájdeme, musíme v prvom rade zhodnotiť, či je patogénna a či je skutočne zodpovedná za diabetes mellitus. V mnohých prípadoch je možné zmeniť liečbu pacienta, pretože keď bol doteraz nesprávne diagnostikovaný ako jednotka a s veľkou pravdepodobnosťou je ten pacient na inzulinoterapii a zistí sa, že je to v skutočnosti napríklad MODY 3, tak pacient v skorom veku môže prejsť od ihiel k tabletkám,“ dodala mladá vedkyňa.

Štrnástu epizódu Vedeckého podcastu SAV nájdete v podcastových aplikáciách PodBean, Apple Podcasts, Google Podcasts a na Spotify. Celý rozhovor s Teréziou Valkovičovou si môžete vypočuť aj kliknutím na prehrávač vložený na konci textu.

Text: Katarína Gáliková

Foto: Martin Bystriansky