Facebook Instagram Twitter RSS Feed Back to top

Aktuality

Titulný obrázok

Opustil nás PhDr. Viktor Krupa, DrSc.

16. 2. 2021 | zhliadnuté 518-krát

V nedeľu 14. feruára nás vo veku 84 rokov navždy opustil náš vzácny kolega PhDr. Viktor Krupa, DrSc., orientalista, jazykovedec, prekladateľ, učiteľ a autor cestopisných kníh, zakladateľ výskumu oceanistiky a polynezistiky na Slovensku, ako aj jeden zo zakladateľov japanológie v Kabinete orientalistiky SAV a Katedry japanológie na Filozofickej fakulte UK.

Viktor Krupa sa narodil 23. decembra 1936 v Novom Meste nad Váhom. V roku 1956 vyštudoval slovenčinu a ruštinu na FF UK v Bratislave, no učarovala mu orientalistika, najmä jazyky Oceánie a Polynézie. Roku 1961 nastúpil do súčasného Ústavu orientalistiky SAV, kde pracoval nepretržite až do odchodu do dôchodku roku 2010. V rokoch 1990 – 2006 bol riaditeľom ústavu a v roku 1992 až 2010 pôsobil ako hlavný redaktor ústavného časopisu Asian and African Studies, ktorého bol roku 1965 spoluzakladateľom. Svoje znalosti z vedného odboru si rozširoval počas dlhodobých či kratších študijných pobytov na Havajských ostrovoch a Novom Zélande, v USA,  Nemecku, Japonsku, vo Veľkej Británii, Dánsku či Austrálii.

Vo vedeckej práci sa spočiatku zameriaval najmä na výskum maorijčiny a polynézskych jazykov a výsledky svojho bádania publikoval v rade monografií vydaných v prestížnych zahraničných vydavateľstvách. Patria medzi ne napríklad Morpheme and Word in Maori (1966) publikovaná vo vydavateľstve Mouton and Co. či The Polynesian Languages (1982), ktorá vyšla vo vydavateľstve Routledge and Kegan Paul Ltd v Londýne. V nasledujúcom období sa venoval širším otázkam všeobecnej lingvistiky, filozofie jazyka, kreativity v jazyku a podobne, niekedy na rozhraní jazykovedy, literárnej vedy a etnografie, pravda, veľmi často zasa s odkazom na orientálne jazyky. K takým publikáciám patrí napríklad monografia Jednota a variabilita jazyka. Systémový prístup a tzv. exotické jazyky (1980). Medzi jeho diela patria aj monografie Metafora na rozhraní vedeckých disciplín (1990) či Jazyk – neznámy nástroj. Nasledovali monografie Legendy a mýty Polynésie. Polynéská kosmogonie (1996). Národy juhovýchodnej Ázie a Oceánie. 1. Národy ostrovnej juhovýchodnej Ázie (spolu so svojou dcérou Martinou Buckovou) (2003). Svoju vedeckú lingvistickú knižnú tvorbu zavŕšil publikáciou Pohyby jazykov v čase a priestore od globalizácie k revitalizácii (2010). Bol tiež spoluautorom diel Jazyky sveta (1983) a Písma sveta (1989).

Už uvedené vedecké monografie Viktora Krupu ukazujú jeho nesmierne široký záber, pokiaľ ide o jazykové a iné témy, ktorým sa venoval. No stále to predstavuje len niekoľko sklíčok, hoci zásadných, v pestrej mozaike jeho vedeckého diela. Túto mozaiku dopĺňa množstvo vedeckých aj odborných štúdií zameraných na rozličné otázky všeobecnej jazykovedy či problémy konkrétnych polynézskych jazykov.  

Viktor Krupa však nebol len vynikajúci vedec, ale aj nadaný rozprávač, ako dokladá jeho beletristická tvorba. Osobitne plodný bol v tejto oblasti v 70. a 80. rokoch, keď napísal osem kníh. Svoje dojmy z prvej návštevy na Novom Zélande opísal v knihe Za siedmimi morami (1970). Potom nasledoval rad kníh opisujúcich objavné plavby Európanov v Tichomorí ako napríklad  Záhadný prípad kapitána Lapérousa (1975),  Stroskotanci z lode Wager (1980) a ďalšie. Osemdesiate roky uzatvára vedeckopopularizačná kniha Polynézania (1988), ktorá sa usiluje priniesť triezvy pohľad na spôsob života, kultúru a dejiny Polynézie a aspoň čiastočne tak napraviť obraz, ktorý o tejto krajine vytvárajú senzáciechtiví autori.

Ďalšou dôležitou oblasťou, v ktorej sa prejavila košatá osobnosť Viktora Krupu, bola jeho prekladateľská činnosť. Vďaka desiatkam jeho prekladov sa slovenská čitateľská obec oboznámila nielen s literatúrami a svetom krajín Orientu, ale aj s mnohými dielami svetovej literatúry, ktoré preložil z angličtiny. Medzi jeho prvé preklady a prerozprávania diel z orientálnych jazykov patria knižky určené pre deti, napríklad maorijské rozprávky Obrova stupaj (1965, 1975), japonské rozprávky Chlapec z broskyne (1969), polynézske rozprávky Rozprávky z nefritových hôr  (1973), prerozprávanie havajských povestí Príbehy havajských kráľov (1979). Slovenskému čitateľovi sprostredkoval aj poznatky o mytológii a mýtoch tichomorských oblastí prekladmi Polynézske mýty (1973) a Havajské mýty (1982) a o japonských mýtoch v preklade Kodžiki. Japonské mýty (1979). 

Mnoho prekladov urobil Viktor Krupa z angličtiny. Ako prvý preložil do slovenčiny Tolkienovho Hobbita (1973, 2. vyd. 1994), vynikajúci je jeho preklad Gullierových ciest od J. Swifta, môže sa popýšiť prekladmi diel E. Gibbona, T. S. Elliota, J. Conrada, D. Defoea, J. Huizinga, A. Millera, M. Puza, E. Segala, P. Careya a mnohých ďalších. Preložil však aj diela patriace do odbornej literatúry, napríklad Jakobsonovu Lingvistiku a poetiku či dielo S. Pinkera Slová a pravidlá. Zložky Jazyka (2003), aby sme vymenovali len niektoré z nich. Slovenské vydavateľstvá a Slovenský literárny fond opakovane ocenili jeho prekladateľské umenie a prínos jeho prekladov pre slovenskú kultúru. Medzi ocenenia patrí napríklad cena Jána Hollého za preklad z orientálnych jazykov a cena Mateja Bela či cena TROJRUŽA.

Profesionálny obraz Viktora Krupu dotvára jeho pedagogická činnosť. Študentom sprostredkúval svoje široké znalosti na Katedre japanológie na FF UK v Bratislave, na Ústave medzinárodných vzťahov a aproximácie práva na FF UK, na Filozofickej fakulte sv. Cyrila a Metoda v Trnave a inde.

Popri tom pôsobil ako člen rozličných vedeckých komisií a spoločností a redakčných rád časopisov. V roku 2003 sa stal riadnym členom Učenej spoločnosti SAV. Jeho mimoriadny prínos pre slovenskú vedu ocenilo aj Predsedníctvo SAV, ktoré mu udelilo Zlatú medailu Ľ. Štúra a Zlatú medailu SAV.

Viktor Krupa bol výnimočne všestranný, plodný a pracovitý človek. Bol však nielen múdry, ale aj skromný, ústretový a priateľský. Kiež by bolo takých ľudí na svete a v slovenskej vede čo najviac.

Česť Tvojej pamiatke, Viktor. Už dnes nám chýbaš.

Text: Anna Rácová, Ústav orientalistiky SAV