Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Ilustračná snímka

Ochota dať sa zaočkovať proti koronavírusu výrazne narástla

10. 2. 2021 | videné 1149-krát

Ochota dať sa zaočkovať proti koronavírusu na Slovensku výrazne narástla. Zatiaľ čo v decembri by sa dalo zaočkovať iba 22,3 percenta respondentov, na prelome januára a februára už 39,8 percenta. Respondenti, ktorí prekonali ochorenie COVID-19 s ťažkým priebehom alebo majú takéto osoby v blízkosti, sa častejšie chcú dať zaočkovať. Tieto závery prináša kontinuálny prieskum Ako sa máte, Slovensko?, ktorý iniciujú Sociologický ústav SAV, Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV, MNFORCE a Seesame.

Siedma vlna výskumu Ako sa máte, Slovensko? sa uskutočnila v období 28. januára až 2. februára. V tomto období sa skončila prvá vlna celoplošného testovania a začínala sa druhá vlna, ktorá sa realizovala v polovici najviac zasiahnutých regiónov Slovenska.

Ochota dať sa zaočkovať výrazne narástla

Z prieskumu vyplýva, že počet respondentov ochotných dať sa zaočkovať narastá. Na otázku Dnes sú dostupné vakcíny na nový koronavírus schválené Európskou úniou, plánujete sa dať zaočkovať? odpovedalo kladne až 39,8 percenta respondentov, čo je oproti decembru nárast o viac ako 17 percentuálnych bodov. Približne štvrtina respondentov (25,7 %) odpovedala neviem a viac ako tretina (33,5 %) sa nechce dať zaočkovať.

Kto by sa dal zaočkovať?

Ochota dať sa zaočkovať dlhodobo súvisí s pocitom ohrozenia epidémiou koronavírusu. Respondenti, ktorí sa cítia byť ohrození, by sa dali zaočkovať častejšie. Ochotu dať sa zaočkovať prejavujú tiež dlhodobo viac muži ako ženy. Výrazne ochotnejší dať sa zaočkovať sú respondenti z Bratislavského kraja (54,8 %) a Bratislavy (58 %). S narastajúcim vzdelaním rastie ochota dať sa zaočkovať, zaočkovať by sa dalo až 55 percent vysokoškolsky vzdelaných, ale iba 32,7 percenta bez maturity a 41,8 percenta s maturitou.

Naďalej platí, že politické preferencie respondentov výrazne súvisia s ochotou dať sa zaočkovať. Respondenti, ktorí by sa volieb nezúčastnili, sú menej ochotní dať sa zaočkovať (iba 31,1 % z nevoličov sa chce zaočkovať). Respondenti, ktorí by volili vládne strany, sú výrazne ochotnejší dať sa zaočkovať (najviac sa chcú dať očkovať voliči strany OĽANO – 70,4 %) ako voliči opozičných strán, ktorí výrazne očkovanie odmietajú (najviac voliči strany Kotlebovci ĽSNS, z ktorých by sa chcelo zaočkovať iba 8,2 %).

Zaočkovať by sa dalo až 72,2 percenta respondentov, ktorí sú veľmi spokojní s tým, ako súčasná slovenská vláda zvláda epidémiu. Z veľmi nespokojných by sa dalo zaočkovať iba 21,4 percenta. Ochota dať sa zaočkovať výrazne súvisí s inštitucionálnou dôverou vo vládu, zdravotníctvo, slovenskú vedu či prezidentku. Ľudia, ktorí týmto inštitúciám dôverujú, sú viac ochotní dať sa zaočkovať.

Zaujímavým zistením je i skutočnosť, že respondenti, ktorí sami prekonali ochorenie COVID-19 s ťažkým priebehom (horší ako chrípka, prípadne i hospitalizácia) alebo poznajú v svojom okolí osobu, ktorá prekonala ochorenie  COVID-19 s ťažkým priebehom, sa štatisticky významne častejšie chcú dať zaočkovať.

„Predpokladáme, že ochota dať sa zaočkovať bude vďaka efektu snehovej gule rásť. Čim viac ľudí bude mať pozitívnu skúsenosť s očkovaním a čím viac bude týchto pozitívnych skúseností vo verejnom priestore a v médiách, tým viac bude ochota narastať.  Je dobré, že veľa ľudí z rôznych komunít skúsenosti zdieľa a tým posilňuje dôveru k očkovaniu. Príkladom je iniciatíva Zaockujemsa.sk, ktorá zdieľa podporu a skúsenosti s očkovaním,“ vysvetľuje Michaela Benedigová zo Seesame.

Dôvody, prečo sa nedať zaočkovať

V prvých šiestich vlnách výskumu bolo ako najvýznamnejší dôvod, prečo sa nedať zaočkovať, uvádzané presvedčenie, že akákoľvek vakcína môže spôsobiť väčšie problémy ako koronavírus. No v ostatnom výskume z prelomu januára a februára takéto obavy výrazne poklesli (z decembrových 29,6 % na súčasných 21,8 %). Druhým najčastejším dôvodom je presvedčenie, že vakcína na koronavírus nedokáže pomôcť (21,4 %, čo je oproti decembru veľmi malý nárast).

„Výrazný nárast ochoty dať sa zaočkovať pravdepodobne súvisí so zhoršujúcou sa epidemiologickou situáciou a narastajúcimi obavami z epidémie koronavírusu. Ďalším dôležitým faktorom je začiatok vakcinácie na Slovensku. Môžeme sa domnievať, že pokles obáv z nežiaducich účinkov očkovania je spôsobený i doterajšími skúsenosťami s očkovaním na Slovensku, keďže negatívne dôsledky vakcinácie sa doteraz vyskytovali iba v minimálnej miere," uzatvára Robert Klobucký zo Sociologického ústavu SAV.

Projekt Ako sa máte, Slovensko? dlhodobo sleduje postoje obyvateľov na Slovensku od začiatku prísnych karanténnych opatrení v marci minulého roku. Prieskumy iniciovali prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV. Doteraz sa zrealizovali rozsiahle zisťovania šesťkrát v roku 2020 a na prelome januára a februára 2021.

Dáta zo série výskumov Ako sa máte, Slovensko? budú dlhodobo k dispozícii odbornej verejnosti v Slovenskom archíve sociálnych dát.

Text: Michaela Lukovičová, agentúra Seesame

Foto: dailynewsegypt.com

Súvisiace články