Aktuality

Dňa 27. januára zomrel vo veku 93 rokov RNDr. Vladimír Kozinka, DrSc., významná osobnosť rastlinnej fyziológie a dlhoročný pracovník Oddelenia fyziológie rastlín Botanického ústavu SAV (do roku 1963 Biologický ústav SAV).

Narodil sa 25. septembra 1927 v Dolných Našticiach (okres Bánovce nad Bebravou). Po maturite na Gymnáziu v Nitre v roku 1947 študoval kombináciu prírodopis – filozofia na Prírodovedeckej fakulte vtedajšej Slovenskej univerzity. V novovytvorenom Ústave fyziológie a biológie rastlín (predchodca Katedry fyziológie rastlín UK) už od 2. ročníka pracoval ako demonštrátor, neskôr ako vedecká pomocná sila a po skončení štúdia v roku 1951 ako asistent. Na sklonku 40. a začiatku 50. rokov 20. storočia pod vedením významných osobností profesora Bohumila Němca a profesora Ľudovíta Pastýrika kládli základy výučby a profesionálneho fyziologického výskumu na Slovensku. Venoval sa štúdiu otázok spojených s výživou rastlín. Snažil sa kauzálne vysvetľovať účinky minerálnych živín na rastové procesy rastliny. Neskôr sa venoval i otázkam alelopatie a bol priekopníkom štúdia hospodárenia rastlín s vodou.

Bol známy ako zanietený experimentátor so zmyslom pre experimentálny detail. Bol autorom viacerých metodických prác, ktoré spolu s poznatkami o heterogenite listov v korune stromu boli súčasťou jeho kandidátskej dizertačnej práce. Obhájil ju v roku 1962. Neskôr pomohli výsledky jeho práce pri metodológii a metodike ekofyziologického výskumu drevín v rámci Medzinárodného biologického programu. Ako erudovaný rastlinný fyziológ pracoval od roku 1960 v Biologickom ústave SAV (od roku 1963 Botanický ústav SAV). Venoval sa komplexnému výskumu predčasného odumierania marhúľ. Cez štúdium vodnej bilancie rastlín pri tzv. herbicídnom efekte a rastlín poškodených priemyslovými exhalátmi sa prepracoval k intenzívnemu výskumu podielu jednotlivých pletív a koreňov primárneho a sekundárneho koreňového systému na celkovom longitudinálnom toku vody v koreňoch rastlín čeľade lipnicovitých, najmä kukurice. Spolu s RNDr. M. Luxovou, DrSc. objasnili vzťah medzi štruktúrnymi vlastnosťami vaskulárnych pletív koreňa a longitudinálnym transportom vody. Ako jeden z prvých dokázal perzistenciu a funkčnosť seminálneho koreňového systému po celú dobu ontogenézy rastliny. Poznatky získané v tejto oblasti zhrnul aj vo svojej doktorskej dizertačnej práci Koreň rastliny ako orgán príjmu a transportu vody (1981).  

Dr. Kozinka sa venoval aj vedeckej výchove. Vychoval 14 vedeckých ašpirantov ako pre potreby vysokých škôl a SAV, ale aj pre potreby rezortu poľnohospodárstva. Pôsobil v orgánoch, ktoré riadili vedecký výskum vo vtedajšom Česko-Slovensku, napr. v orgánoch štátneho plánu základného výskumu ako člen Rady Kľúčového smeru Výskum fyziológie fotosyntézy, rastu a vývinu rastlín, ako koordinátor hlavnej úlohy Fyziológia koreňového systému rastlín, či ako člen Komisie pre fyziológiu rastlín ČSAV, SAV a Čs. akadémie poľnohospodárskych vied, člen Komisie pre obhajoby kandidátskych dizertačných prác vo vednom odbore fyziológia rastlín, vo vednom odbore všeobecná rastlinná produkcia. V rokoch 1996 – 2000 bol predsedom Komisie pre obhajoby doktorských dizertačných prác (DrSc.) vo vednom odbore fyziológia rastlín. Bol dlhoročným členom redakčnej rady časopisu Biológia a medzinárodného časopisu Biologia Plantarum (Praha). Ako zástupca vedúceho (1962 – 1969) a neskoršie vedúci Oddelenia fyziológie rastlín (1969 – 1977) usmerňoval výskumnú činnosť oddelenia. Za bohatú vedeckú a organizačnú činnosť dostal viacero ocenení a vyznamenaní: Pamätná medaila Botanického ústavu Ukrainskej AV (1971), Strieborná čestná plaketa SAV (1977) a Zlatá čestná plaketa SAV za zásluhy v biologických vedách (1987), Pamätná plaketa Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave (1987), Holubyho pamätná medaila (1989), Čestný člen Slovenskej botanickej spoločnosti.

Dr. Kozinka ukončil svoje profesionálne pôsobenie v Botanickom ústave SAV v roku 1992 a odišiel do dôchodku. Aj potom ostal v kontakte so svojím pracoviskom a podľa možností ešte pracoval do roku 2000 na čiastočný úväzok.

RNDr. Vladimír Kozinka, DrSc., prispel významnou mierou k rozvoju rastlinnej fyziológie. Bol vynikajúcim metodickým odborníkom, ktorý podstatne prispel k rozvoju experimentálnych techník svojho odboru vo svetovom meradle. Dbal o maximálnu metodickú a interpretačnú presnosť. Publikoval vedecké a odborné práce v domácich a zahraničných periodikách, zborníkoch zo sympózií a konfrencií. Stretli sa s patričnou odozvou, o čom svedčia početné citácie v domácej a najmä zahraničnej literatúre, viaceré z nich sa citujú v monografiách, kompendiách a prehľadových článkoch od renomovaných autorov. Emeritní pracovníci Botanického ústavu SAV (v súčasnosti CBRB SAV) spomínajú na jeho vedeckú a ľudskú autoritu, podnetné diskusie k smerovaniu ďalšieho výskumu. Patrí mu za to veľká vďaka.

Text: Anna Bérešová a Otília Gašparíková, CBRB SAV