Facebook Instagram Twitter RSS Feed Back to top

Aktuality

Titulný obrázok

Ľudí počas korony “podržali“ vzťahy

3. 2. 2021 | zhliadnuté 447-krát

Ľudia počas koronakrízy svoje partnerské vzťahy zväčša nemenili, kríza vzťahy skôr upevnila. Kvalita života sa však zhoršila až u 44,6 percenta ľudí, ktorí nežijú v žiadnom vzťahu.  Byť vo vzťahu tiež znižuje pocit ohrozenia. Tieto závery prináša kontinuálny prieskum Ako sa máte, Slovensko? z iniciatívy MNFORCE, SAV a Seesame.

Projekt Ako sa máte, Slovensko? dlhodobo sleduje postoje obyvateľov na Slovensku od začiatku prísnych karanténnych opatrení v marci tohto roku. Prieskumy iniciovali prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV. Doteraz sa zrealizovali rozsiahle zisťovania v marci, apríli, máji, septembri, na prelome októbra a novembra a v decembri.

Vzťahy ostali stabilné

Partnerský status, teda to, či ľudia s niekým žijú v partnerskom vzťahu, alebo nie a ako s ním žijú (napr. v jednej domácnosti alebo samostatne), sa počas obdobia pandémie koronavírusu nemenil (89 % bez zmeny, 11 % nejaká zmena).

Tí, ktorí už žijú vo vzťahoch, deklarujú, že ich partnerský vzťah sa v dôsledky koronakrízy nezmenil (71,7 %). Ak sa zmenil, tak ide o zmenu k lepšiemu (17,3 %), v menšej miere k horšiemu (11,1 %). Stabilný ostáva vzťah najmä u ľudí, ktorí majú vzťah dlhšie ako rok (bez zmeny 73,1 %), menej u tých, ktorí ho majú kratší ako rok (bez zmeny 57,1 %).

U ľudí so vzťahom kratším ako rok sa však vzťah viac menil viac k lepšiemu (33,3 %), než u tých s dlhším vzťahom (15,7 %). No aj v prípade vzťahov, ktoré trvali dlhšie ako rok, s dĺžkou vzťahu ubúdalo negatívnych vplyvov a pribúdali pozitívne vplyvy.

„Odolnosť vzťahu voči koronokríze je vyššia pri partnerských vzťahoch, ktoré trvajú dlhšie. No v období prvého roku vzťahu –  zamilovania sa vzťah prehlbuje, a to zrejme bez ohľadu na koronakrízu. Pozitívne zmeny v kratších vzťahoch ako rok sa diali tak v oblasti vzájomného porozumenia, príťažlivosti a spokojnosti v intímnej oblasti, ako aj oblasti osobného obohatenia zo vzťahu,“ vysvetľuje psychológ Ivan Lukšík z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV.

Kvalita života sa zhoršila najmä ľuďom bez vzťahu

Celková kvalita života ľudí žijúcich vo vzťahoch sa zväčša nemenila. Zhoršenie kvality života pociťujú viac ľudia bez vzťahu (44,6 %) ako tí, ktorí žijú vo vzťahu (31 – 35 %). Stabilnejšiu kvalitu života deklarujú ľudia žijúci v manželstve (57,9 %), menej ľudia žijúci v kohabitáciách (52,1 %) a rozvedení ľudia žijúci v nových vzťahoch (50,9 %). Výsledky ukazujú, že byť vo vzťahu prináša istú mieru stability v kvalite života aj počas pandémie.

Pocit ohrozenia koronavírusom a zmeny partnerského vzťahu

Menej ohrození ochorením COVID-19 sa cítia byť respondenti žijúci v manželskom vzťahu (34,9 %) a respondenti, ktorí majú vzťah, no nežijú v jednej domácnosti (33,3 %). O niečo viac sa cítia byť ohrození rozvedení ľudia vo vzťahu s novým partnerom/partnerkou (40 %), ľudia v kohabitáciach žijúcich v jednej domácnosti (38,4 %) a ľudia bez vzťahu (37,2 %).

U respondentov nastal pocit ohrozenia najmä vtedy, keď sa ich partnerský vzťah zmenil k horšiemu (50,8 %). Pocit ohrozenia bol nižší, ak sa kvalita vzťahu nemenila (32,1 %) alebo sa menila k výrazne k lepšiemu (34,5 %).

Typ a dĺžka vzťahu a ochota pre očkovanie  

Ochota dať sa zaočkovať je vyššia pri nových vzťahoch (som rozvedený, žijem s novou partnerkou 29,1 %) a u partnerov žijúcich v kohabitácii oddelene (29,2 %). Menšia ochota je u partnerov žijúcich v kohabitácii v spoločnej domácnosti (16,1 %) a žijúcich v manželstvách (22,8 %). Ochota aj rozhodnosť očkovania je vyššia u tých, ktorí majú kratší vzťah (menej ako rok). 

„Pandemická situácia priniesla viaceré negatívne stavy a emócie, ako je napríklad strach, depresie a podobne. To, či sú ľudia v partnerských vzťahoch, alebo nie a tiež, aké sú tieto vzťahy, ovplyvňuje zvládanie pandémie. Partneri, ktorí žijú v spoločnej domácnosti, či už v manželstvách, alebo kohabitáciách, majú stabilnejšiu kvalitu života než ľudia, ktorí nie sú vo vzťahu. Dĺžka vzťahu tiež zohráva úlohu pri zvládaní koronakrízy aj udržaní kvality života. Zamilovanosť v prvom roku vzťahu prispieva k upevňovaniu vzťahu, zrejme bez ohľadu na koronakrízu, a dlhšie vzťahy sa tiež ukazujú byť odolnejšie voči výkyvom v kvalite života. Vzťahy tiež majú vplyv na  pocit ohrozenia koronavírusom, ale aj ochotu pre vakcináciu. Partneri v manželstvách, ale aj tí, ktorí ešte spolu nežijú (zrejme mladší), sa cítia byť menej ohrození. Ak sa zhoršuje kvalita vzťahu, zvyšuje sa aj pocit ohrozenia koronavírusom. Ľudia v začínajúcich a menej stabilných vzťahoch sú viac naklonení očkovaniu proti koronavírusu, než tí, ktorí žijú v spoločných domácnostiach a stabilnejších vzťahoch. Môže to byť dané tým, že ľudia vnímajú očkovanie ako spôsob osobnej ochrany a nie kolektívnej ochrany. Tiež ľudia so začínajúcimi vzťahmi sú aj mladší a mladší ľudia sú všeobecne ochotnejší dať sa zaočkovať,“ dodáva Ivan Lukšík z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV.

Dáta zo série výskumov Ako sa máte, Slovensko? budú dlhodobo k dispozícii odbornej verejnosti v Slovenskom archíve sociálnych dát.

Text: Michaela Lukovičová, agentúra Seesame

Foto: unsplash.com