Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Ilustračná snímka

Miera obáv z pandémie bola v decembri rovnaká ako v čase celoplošného testovania

4. 1. 2021 | videné 1159-krát

Pocit ohrozenia koronavírusom zostáva vysoký. V polovici decembra 36,2 percenta respondentov v prieskume Ako sa máte, Slovensko? uviedlo, že sa cítia byť veľmi ohrození aktuálnou epidémiou koronavírusu. To je podobná hodnota ako v čase celoplošného testovania. Takmer pätina respondentov (19,4 %) úplne obmedzila svoje kontakty. To bolo menej ako v čase celoplošného testovania, keď úplné obmedzenie kontaktov uviedlo 30,7 percenta respondentov. Tieto závery prináša decembrová vlna kontinuálneho prieskumu Ako sa máte, Slovensko? z iniciatívy MNFORCE, SAV a Seesame. 

Šiesta vlna výskumu Ako sa máte, Slovensko? sa uskutočnila v období 10. až 14. decembra 2020. V tomto období už bol ohlásený plán zatvoriť obchody od 21. decembra a 11. decembra boli zatvorené terasy reštaurácií. Sprísnenie opatrení prijaté 16. decembra 2020, ktoré začiatok lockdownu posunulo na 19. decembra, výskum ešte nezachytil.

Pocit ohrozenia z vírusu ako na začiatku epidémie, opatrnosť výrazne nižšia

Celkový pocit ohrozenia koronavírusom sa v porovnaní s prelomom októbra a novembra nezmenil. Vysoký pocit ohrozenia v decembri deklarovalo 36,2 percenta opýtaných, čo je len o málo nižšia miera pocitu ohrozenia ako miera obáv nameraná na začiatku pandémie v marci (38,9 %).  

Podobne ako v septembri a na prelome októbra a novembra aj v decembrovej vlne menšiu mieru ohrozenia deklarovali muži. Na rozdiel od jarnej vlny pandémie od septembra už nezaznamenávame súvislosť obáv z epidémie s vekom respondentov. To je dôležité zistenie vzhľadom na skutočnosť, že vírus je zásadným spôsobom nebezpečnejší pre starších a miera obáv je silným prediktorom opatrného správania sa.

Väčšie obavy z epidémie deklarovali aj respondenti, ktorí považujú svoju pracovnú pozíciu za ohrozenú a respondenti, ktorých domácnosť má problém vyjsť s príjmom. Podobne ako v septembri a na prelome októbra a novembra existuje súvislosť medzi dôverou k vláde v súvislosti s riešením koronakrízy a pocitom ohrozenia epidémiou koronavírusu. Respondenti, ktorí vláde pri riešení koronakrízy nedôverujú, sa koronavírusom cítia ohrození menej.

Deklarovaný pocit ohrozenia epidémiou koronavírusu už od začiatku epidémie silne súvisí s opatrným správaním a s deklarovanou mierou dodržiavania protiepidemiologických opatrení. Táto súvislosť sa potvrdila aj v decembrovom výskume. V skupine ľudí, ktorí sa epidémiou cítia silne ohrození, až 30,7 percenta uviedlo, že svoje kontakty obmedzili úplne, u ľudí, ktorí sa cítili epidémiou ohrození menej, deklarovalo úplné obmedzenie kontaktov len 13 percent respondentov. Medzi prívržencami politických strán vynikajú sympatizanti ĽSNS, ktorí deklarujú nižšiu mieru obáv z epidémie.

Okrem pocitu ohrozenia sa od vlny výskumu realizovaného v čase celoplošného testovania ako faktor opatrného správania sa objavuje aj dôvera vo vedecké inštitúcie na Slovensku. Respondenti, ktorí v súvislosti s koronakrízou dôverujú vedeckým inštitúciám, častejšie deklarovali úplné obmedzenie spoločenských kontaktov. Táto súvislosť bola v decembri silnejšia ako v predošlom výskume realizovanom na prelome októbra a novembra.

Hoci je už od času celoplošného testovania miera ohrozenia koronavírusom približne na úrovni pocitu ohrozenia z jari, miera obmedzenia kontaktov bola v polovici decembra ďaleko nižšia než v marci a v apríli a tiež nižšia, než bola v čase celoplošného testovania.

Pohľad na vzťah obáv z koronavírusu a epidemiologicky opatrného správania sa ukazuje už určitú mieru únavy z dlhé mesiace pretrvávajúcej epidémie a na ňu nadväzujúcich karanténnych opatrení. Rozdiel v opatrnosti medzi obdobím celoplošného testovania a situáciou v decembri je pravdepodobne tiež dôsledkom nejednoznačnej komunikácie závažnosti situácie vládou v predvianočnom období. Rovnaká deklarovaná miera ohrozenia v decembri ako počas prvej vlny pandémie je tak spojená s výrazne nižšou mierou deklarovaného obmedzenia osobných kontaktov. Ako znepokojujúce vnímam, že na rozdiel od jarnej vlny epidémie sa na jeseň stratil vzťah medzi vekom a pocitom ohrozenia i opatrného správania. Kým na jar platilo, že seniori sa epidémiou cítili výrazne viac ohrození a viac obmedzili stretávanie sa, tento vzťah v dátach z decembra nevidíme,“ hovorí Miloslav Bahna.

Deklarovaná miera dodržiavania opatrení v decembri mierne klesla

V porovnaní s predošlou vlnou výskumu mierne poklesla deklarovaná miera dodržiavania opatrení. V čase celoplošného testovania na škále od 1 do 10, kde 1 znamená Dôkladne dodržiavam a 10 znamená Vôbec nedodržiavam až  72 percent respondentov odpovedalo prostredníctvom odpovedí 1, 2 alebo 3, ktoré zodpovedajú vysokej miere dodržiavania opatrení. V decembrovom výskume vysokú mieru dodržiavania opatrení deklarovalo už len 66 percent respondentov.  

Miera dodržiavania opatrení naďalej najsilnejšie súvisela s pocitom ohrozenia koronavírusom – respondenti, ktorí vyjadrovali z koronavírusu väčšie obavy deklarovali aj vyššiu mieru dodržiavania opatrení. Na druhej strane menší príklon k dodržiavaniu opatrení deklarovali muži, mladší respondenti a respondenti s nižším vzdelaním. Naopak vyššiu mieru dodržiavania opatrení deklarovali respondenti, ktorí sú spokojní s doterajším počínaním vlády pri zvládaní koronavírusu, a tí, ktorí v súvislosti s epidémiou dôverujú zdravotníctvu a vedeckým inštitúciám.

 „Aj v decembri respondenti deklarovali relatívne vysokú mieru dodržiavania opatrení, v porovnaní s obdobím celoplošného testovania na prelome októbra a novembra však táto v polovici decembra mierne klesla. Naďalej platí, že najslabším článkom pri dodržiavaní opatrení sú muži a prívrženci politickej strany ĽSNS. Mierne optimistické je, že napriek tomu, že starší respondenti sa v porovnaní s jarou necítia viac ohrození, v prípade dodržiavania opatrení deklarujú o niečo vyššiu mieru ich dodržiavania.“ uzatvára Miloslav Bahna zo Sociologického ústavu SAV.

Projekt Ako sa máte, Slovensko? dlhodobo sleduje postoje obyvateľov na Slovensku od začiatku prísnych karanténnych opatrení v marci tohto roku. Prieskumy iniciovali prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV. Doteraz sa zrealizovali rozsiahle zisťovania v marci, apríli, máji, septembri, na prelome októbra a novembra a v decembri.

Dáta zo série výskumov Ako sa máte, Slovensko? budú dlhodobo k dispozícii odbornej verejnosti v Slovenskom archíve sociálnych dát.

Text: Michaela Lukovičová, agentúra Seesame

Foto: unsplash.com/Matt Seymour

Súvisiace články