Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Príklad výsledku fylogenetickej analýzy, morfológie a práce počas Russula workshopu v Banskej Bystrici organizovaného pracovníkmi Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV

Distribučný potenciál rôznych trofických skupín húb v Európe

18. 12. 2020 | videné 1131-krát

Centrum biológie rastlín a biodiverzity SAV bolo v období 2016-2020 riešiteľom projektu APVV 15-0210: Distribučný potenciál rôznych trofických skupín húb v Európe. Vedci prinášajú aktuálne výsledky.

Skúmali vzťah medzi spôsobom výživy troch rôznych skupín húb, ich geografickým rozšírením a ekologickými preferenciami. Išlo o lišajníky – symbiotické huby rastúce na skalách, ektomykorízne huby viazané na korene lesných drevín a parazitické múčnatky na listoch lesných drevín. Zistili, že výskyt húb podlieha lokálnym ekologickým podmienkam, ale formujú ho aj klimatické a geografické vplyvy. Pri lišajníkoch a ektomykoríznych hubách identifikovali centrá charakteristické unikátnou diverzitou.

Spomedzi troch modelových skupín húb majú najsilnejšiu väzbu areálu rozšírenia na bioklimatické podmienky lichenizované huby, konkrétne ich hubová zložka (mykobiont). Ich genetická diverzita súvisí s geografickou polohou a prítomnosťou refúgií, tak mediteránnych, ako aj extramediteránnych v strednej Európe. Pri fotosyntetizujúcej zložke, čiže pri zelených riasach, ktoré sú v symbiotickom vzťahu s lichenizovanými hubami, nezistili priamu väzbu na bioklimatické a geografické podmienky.

Pri ektomykoríznych hubách viazaných na korene drevín dochádza ku klimatickej a geografickej izolácii druhov, ale v rámci určitých línii dochádza k evolúcii druhov nachádzajúcich sa na jednom území. Tieto koexistencie vysvetľujú nedávnou migráciou druhov, ale aj adaptáciou na lokálne ekologické podmienky a špecializáciou druhov na určitú ekosystémovú funkciu spočívajúcu v interakcii s rastlinným symbiotickým partnerom. Rozšírenie druhov v skupine ektomykoríznych húb pravdepodobne súvisí a limituje ho rozšírenie ekosystému alebo habitatu, na ktorý sa tieto druhy adaptovali.

Pri múčnatkách existuje silná väzba druhov na druh alebo skupinu druhov rastlinných hostiteľov. Ich areály rozšírenia v Európe sa veľmi prekrývajú. Zistili pravdepodobnú adaptáciu na mikroklimatické podmienky, ktoré môžu byť priaznivé aj pre viacero druhov na jednom strome či dokonca liste. Múčnatky nie sú špecifické pre určitý druh dreviny, ale pre skupiny druhov (rody či čeľade). Ich areály rozšírenia sú v porovnaní s hostiteľskými rastlinami často väčšie a zasahujú aj na niekoľko kontinentov.

Využitie

Poznatky o ekologických nárokoch lišajníkov ponúkajú možnosť využiť druhy citlivé aj na malé zmeny teplotných intervalov ako dobré indikátory klimatickej stability. Znalosti o výskyte a ekologickom potenciáli múčnatiek môžu slúžiť aj na prevenciu invázie nových patogénov medzi kontinentmi alebo geograficky izolovanými oblasťami.

V rámci projektu boli definované morfologické a fylogenetické štandardy pre opisy nových druhov ektomykoríznych húb rodu Russula. Vzhľadom na nízku mieru poznania diverzity tohto rodu s pravdepodobne viac ako 2000 druhmi celosvetovo, tieto štandardy sa budú nepochybne používať v rôznych krajinách sveta. V reakcii na prácu vedcov absolvovalo alebo požiadalo o študijný pobyt na v riešiteľskej organizácii (CBRB SAV) 10 študentov a mladých vedcov z rôznych Krajín Európy, Ázie, Severnej a Južnej Ameriky.

Text: Slavomír Adamčík, Centrum biológie rastlín a biodiverzty SAV

Foto: CBRB SAV

Súvisiace články