Prezentácia časopisu World Literature Studies o súčasnom kriminálnom románe
Druhé tohtoročné číslo časopisu World Literature Studies sa tematicky zameralo na stvárnenie aktuálnych spoločenských problémov v súčasnom kriminálnom románe. Editorským zámerom Zuzany Malinovskej a Jána Jambora bolo poskytnúť publikačný priestor pre analýzu literárneho žánru, ktorý možno na základe jeho presahov do mimoliterárnych kontextov vnímať ako citlivý seizmograf spoločenských problémov. Prezentácia tematického čísla sa uskutočnila 16. septembra v priestoroch Ústavu svetovej literatúry SAV.
Jednou z primárnych otázok pri zostavovaní tohto čísla bolo nájsť metodologický kľúč k uchopeniu vzťahu medzi fikciou a realitou na pozadí transformácie románového žánru ako takého. Keďže prelom rokov 1989/1990 figuroval v samotnej výzve ako hraničný medzník v ponímaní súčasnej literatúry, autorky a autori jednotlivých štúdií sa sústredili na literárne texty rôznych národných literatúr v priereze niekoľkých desaťročí, cez ktoré reflektovali, slovami Kataríny Bednárovej, „skutočnosť, o ktorej dielo vypovedá cez autorské splnomocnenie“. Takýmto spôsobom sa nepriamo otvorila diskusia o charaktere interdisciplinarity v literárnovedných prístupoch k súčasnému kriminálnemu románu a jeho výpovednej hodnote.
Editorská práca si vyžaduje dôkladné zváženie zvolených postupov a preferencií pri výbere abstraktov a následných zásahoch do prijatých štúdií. Keďže rozsiahly diapazón zaslaných abstraktov vypovedá o atraktívnosti témy v slovenskom, ale aj zahraničnom kultúrnom priestore, editorská dvojica začala prezentáciu práve vstupom do zákulisia tohto náročného procesu. Aktuálne číslo napokon obsahuje štúdie zamerané na súčasný kriminálny román vo švajčiarskej, rakúskej, poľskej, srbskej, španielskej, kubánskej, švédskej, ako aj v slovenskej literárnej produkcii.
Spôsob, akým autorky a autori jednotlivých štúdií pristupujú k uchopeniu danej problematiky, sa líši, ťažiskom však zostávajú prieniky fikcie s realitou – so spoločensko-politickými pomermi, v ktorých dielo vznikalo alebo na ne nejakým spôsobom reaguje v zmysle prezentizmu. Okrem prípadových štúdií zameraných na analýzu románovej kompozície, chronotopu, postáv, metafory či jazykovej stránky (napríklad analýza sociolektu postáv cez postupy socioštylistiky) zvolených románov číslo ponúka aj rozsiahlu teoretickú reflexiu kriminálneho žánru na pozadí spoločenských problémov, ktorých aktuálnosť pociťujeme v každej dekáde tzv. civilizačného pokroku.
Ak umenie dokáže vypovedať o širších kontextoch svojho vzniku, často sa profiluje ako nepriama opozícia voči centrám bezprávia a nespravodlivosti, pričom práve kriminálny román svojou rezonanciou u súčasnej čitateľskej verejnosti má predpoklady stať sa jedným z katalyzátorov potenciálnych spoločenských zmien. Je zjavné, že v reflektovaní kriminálneho románu došlo k určitému posunu, preto aj v rámci záverečnej diskusie padli relevantné podnety na redefinovanie kriminálneho románu v súvislosti s častým stieraním hraníc medzi páchateľom, vyšetrovateľom a sudcom, ako aj na zamyslenie nad možnými príčinami, ktoré ovplyvňujú recepciu kriminálneho románu v rámci spoločensko-politických kontextov.
Text a foto: Zuzana Kopecká, Ústav svetovej literatúry SAV