Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

V ambulancii

Adela Penesová: Všetko sa začína v hlave!

7. 8. 2020 | videné 2015-krát

Aktivity MUDr. Aleny Penesovej, PhD., z Biomedicínskeho centra SAV sú zamerané na popularizáciu výskumu prevencie ochorení, ktorých príčinou je obezita. A tých chorôb nie je vôbec málo. Svetová zdravotnícka organizácia (SZO) považuje obezitu za epidémiu 21. storočia a za jedno z najzávažnejších chronických ochorení. Adela Penesová sa svojím výskumom, za popularizáciu ktorého získala tohtoročnú Cenu SAV, snaží prispieť k lepšej osvete, včasnej diagnostike a liečbe, ale hlavne k prevencii mnohých chronických neprenosných ochorení.  

• Často sa smejeme Američanom, no Slovensko je na šiestom mieste na svete s počtom obéznych ľudí. Čo ukázal váš výskum? Je to naozaj so Slovákmi také „bledé“?

Je to smutné, žiaľ, podľa SZO dnes k najobéznejším krajinám patria krajiny Polynézie s viac ako 54 percentami obéznych obyvateľov, nasledujú krajiny ako Irak, USA (34 percent), Mexiko (28 percent), Veľká Británia (24 percent). V Slovenskej republike je prevalencia obezity okolo 23 percent.

Toto sa možno také „bledé“ nezdá, no výskyt centrálnej (abdominálnej) obezity bol v roku 2012 u mužov 48,3 percenta a u viac ako polovice – 53,9 percenta žien.

V posledných desiatich rokoch sa však na Slovensku nerealizoval podrobný epidemiologický výskum výskytu a príčin obezity u dospelej populácie. V minulosti bol program CINDY, no momentálne nepokračuje.

• Snažíme sa aspoň – ako národ – túto štatistiku vylepšiť? O obéznych Slovákoch sa hovorí už dávno, najmä v súvislosti s vysokým počtom kardiovaskulárnych ochorení.

Ani veľmi nie, iba u detí sa trend vzostupu detí s nadváhou a obezitou pribrzdil a ďalej nerastie, čo inak povedané znamená, že zhruba 25 percent detí má nadváhu alebo obezitu.

Čo sa týka dospelej populácie chýbajú nám aktuálne dáta. Už päť rokov sa snažíme o národný projekt boja s obezitou, ktorý by zahŕňal aj zber epidemiologických dát, aj riešil prevenciu či liečbu obezity. No zdá sa, že to nepatrí k prioritám zdravotnej politiky, pretože národných plánov boja s obezitou a podobných máme na papieri už viac ako dosť, no bez financovania sa nič nezmení.

• Roky určite robíme rovnaké chyby – predpokladám, strava je medzi favoritmi. Ktoré sú najčastejšie slovenské chyby pri prevencii?

Áno, najväčšie chyby robia ľudia vo výžive, v zložení stravy aj v množstve. Nedávna veľká štúdia publikovaná minulý rok v časopise Lancet odhalila, že najväčšími chybami je nedostatočná konzumácia ovocia a zeleniny, celozrnných potravín, orechov a semienok a morských plodov. Na druhej strane najviac škodí zvýšená konzumácia soli.

Druhá veľká chyba je nedostatok pohybu a príliš veľa času stráveného sedením, u detí aj priveľa času stráveného pred obrazovkami (TV, počítača, tabletov, mobilov a pod.).

• Prevencia je najmä pri tomto ochorení taký refrén, lebo – naozaj, obezite sa dá predchádzať. Ale asi to také jednoduché nie je.

Poviem to trochu odborne, možno úradnícky, no prevencia by mala byť v prvom rade systematická na celospoločenskej úrovni, legislatívnej úrovni, čo by sa malo pretaviť aj do konkrétnych aktivít predovšetkým vzdelávania, zmeny zákonov a pod. Málokto si uvedomuje, že stav nielen nášho zdravotníctva sa na samotnom zdraví jednotlivca podieľa iba 10 až 15 percentami. Ani na genetiku sa nedá vyhovárať, tá sa na zdraví podieľa maximálne 15 percentami, socioekonomické faktory prispievajú 20 až 30 percentami. Za zdravie je teda zo 60 percent zodpovedný každý z nás. Preto je dôležitá edukácia – len človek, ktorý vie, čo má robiť, sa môže slobodne rozhodnúť.

• Dávajú si ľudia poradiť?

Ako ktorí, no moje skúsenosti z diabetologickej ambulancie sú také, že 90 percent pacientov úplne ignoruje, čo im hovoríme, odporúčame a podaktorí dokonca klamú. Ak sa spýtam, dodržiavate diétu (čo je pre pacienta s cukrovkou kľúčové), odpovie áno, a potom sa spýtam, ako je teda možné, že od poslednej kontroly pred pár mesiacmi ste pribrali päť kíl?

Jednoducho niektorí ľudia klamú ako šiestak na základnej škole, čo si neurobil úlohu z matematiky. Najviac ma hnevá, ak mi pani na dôchodku, šesťdesiatnička, povie, že nemá čas si ani len prečítať, čo jej odporúčame – a to dostane konkrétne kompletný jedálny lístok na mieru – a nedá si ani tú najmenšiu námahu. Nehovoriac o tom, ako nás pacienti dokážu presviedčať, že 10 000 krokov sa nedá spraviť za deň a podobne.

Na druhej strane sú veľmi a aj vážne chorí pacienti, ako napríklad jeden náš pacient diabetik, ktorý si napriek amputovanej nohe dokáže život prispôsobiť a navariť aj napiecť zdravo každý deň a ešte zájde aj do obchodu. Takýto človek má môj neskonalý obdiv.

Z histórie je známy americký umelec, sochár, českého pôvodu Albín Polášek, ktorý po porážke a ochrnutí na polovici tela dokázal vytesať nádherné sochy tak, že držal dláto a jeho asistent po ňom udieral kladivom.

• Je rozdiel medzi mestom a vidiekom? Narážam na to, že vidiek znamená záhrada a pohyb, v tom lepšom prípade. A je ten rozdiel viditeľný?

Čím ďalej, tým väčší – ale inak, ako naznačujete. Je to paradox, ale na vidieku žijú ľudia menej zdravo, hoci by sa zdalo, že majú väčšiu dostupnosť ovocia a zeleniny, a čo je zvláštne, skonzumujú ich menej ako ľudia v mestách. Súvisí to so vzdelaním a socioekonomickými faktormi.

• Spomenuli ste strava a pohyb ako základ prevencie. Ľuďom sa veľmi nechce cvičiť, hoci sa navonok zdá, že životný štýl sa pomaly mení... Je to tak? Mení sa aj tento zvyk, že ľudia sa túžia viac hýbať? 

Pomaličky áno, no máme skreslený pohľad, lebo to sú trendy badateľné v Bratislave, respektíve veľkých mestách. Na druhej strane pribúdajú elektrobicykle a elektrokolobežky a iné. Ľudia menia svoje návyky – ja hovorím „autopilota“ – len veľmi pomaly a ťažko, preto aj pacientom radíme robiť zmeny postupne po krokoch. Učíme ich to, čomu sa v angličtine hovorí „mildfulness“, teda uvedomovanie si prítomnosti, a teda aj toho, kedy a čo jem a aj svoje aktivity.

Napríklad učíme pacientov, aby sa prešli dve-tri zástavky pešo namiesto autobusom/autom, nepoužívali výťah, ak idú nakupovať, aby šli čo najviac pešky a ak už idú autom, nech zaparkujú čo najďalej od vchodu atď. K tomu je potrebné vybudovať aj bezpečné cyklotrasy, aby sme mohli chodiť kamkoľvek aj do práce a deti do školy na bicykloch, ako je to napríklad v Holandsku či Fínsku. 

• Cenu SAV za popularizáciu ste dostali aj za podieľanie sa pri príprave televíznych extrémnych premien. Prvá séria sa začala v roku 2016, v súčasnosti sa pripravuje už tretia a štvrtá. Aká je tam vaša úloha? 

V prvom rade je moja úloha medicínska, teda robím vstupné aj priebežné interné vyšetrenie na výskumnej klinike v Biomedicínskom centre SAV. Okrem antropometrických meraní sa im odoberá krv na zistenie metabolického a hormonálneho profilu, meria sa bazálny metabolizmus, u niektorých sa vyšetrí aj fyzická zdatnosť. A až následne je moja úloha aj vedecká, teda spracovať výsledky a porovnať, ako sa zmenil ich zdravotný stav počas a po schudnutí. Cieľom vedeckej časti je skúmať zmeny hepatokínov, adipocytokínov, črevného mikrobiómu po zmene životného štýlu a redukcii hmotnosti.

• Je to tak, že ak zdravo jeme a hýbeme sa – napríklad rýchla chôdza aspoň hodinu denne, že by nám to malo či mohlo stačiť? Aký je taký najjednoduchší recept, ako predísť obezite.

Všetky rady sú známe už tisíce rokov, ako povedal Hippokrates: „Nech tvoja potrava je tvojím liekom a liek tvojou potravou. A pri liekoch platí, menej je niekedy viac J.

Čo sa týka pohybu, rýchla chôdza a zhruba 10 000 krokov denne a k tomu 150 minút cvičenia týždenne – ja hovorím „do spotenia“ – a na to nepotrebujete ani posilňovňu, efektívne cvičiť sa dá s málo pomôckami aj doma. K tomu správna motivácia, konkrétny plán cvičenia, ktorý si napíšete do kalendára, a ideálne je mať partnera, manžela či kamarátku, kamaráta, ktorí vás potiahnu, keď budete mať menej vôle. Základ je ale CHCIEŤ! Všetko sa začína v hlave.

A na záver rady Adely Penesovej ako zdravo jesť

- Jesť zdravo a striedmo, občas ani deň „pôstu“ neuškodí, napr. jeden deň v týždni konzumovať len ovocie a zeleninu či piť len čistú vodu.

- Každý deň zjesť jednu porciu ovocia a tri až štyri porcie zeleniny, ideálne surovej, preferovať celozrnné potraviny, celozrnnú ryžu, strava ba mala byť prevažne rastlinného pôvodu.

- Každý deň skonzumovať 30 g vlákniny, za malú hrsť orechov či semienok.

- Dvakrát do týždňa jesť ryby ako losos alebo tuniak pre obsah omega-3 mastných kyselín.

- Obmedziť solenie. 

- Vyhýbať sa sladeným nápojom, údeninám a spracovaným mäsovým výrobkom, alkoholu a prestať fajčiť.

- Určite je lepšie si jedlo pripraviť doma, pretože je dôležité aj to, ako je pripravené (nahradiť vyprážanie za pečenie v rúre a pod.).

- Nezabúdať na pitný režim, najzdravšia je čistá voda.

Andrea Nozdrovická

Foto: Katarína Gáliková, archív Adely Penesovej

Súvisiace články