Aktuality

Prvá košická vedecká kaviareň po letnej dovolenkovej pauze mala viacero osobitostí. Napríklad mala zo všetkých doterajších najkratší – jednoslovný – názov: Technécium. Už po tretíkrát bol lektorom Mgr. Martin Venhart, PhD. z Fyzikálneho ústavu SAV v Bratislave, najmladší člen predsedníctva SAV.

Bez jedného dňa presne po roku (25. septembra) prišiel Martin Venhart opäť prednášať do Košíc. Tentoraz to nebolo na otočku Bratislava – Košice a hneď späť, ale vyhradil si čas aj na návštevu Inštitútu nukleárnej a molekulárnej medicíny (INMM) , situovaného v starom areáli Univerzitnej nemocnice L. Pasteura na Rastislavovej ulici. Stalo sa tak na pozvanie doc. MUDr. Jána Lepeja, CSc., prednostu kliniky nukleárnej medicíny LF UPJŠ a INMM, ktorý už dlhé roky prednáša budúcim lekárom nukleárnu medicínu. Je skalným návštevníkom vedeckých kaviarní a pred rokom sa práve on pýtal Martina Venharta na technécium. „Vtedy som nevedel odpovedať do hĺbky a následne som si začal o tomto chemickom prvku zisťovať, kde sa čo dalo. Tak som sa zahĺbil do štúdia, že to vydalo na samostatnú prednášku,“ zdôvodnil tému svojej prednášky medzi „kaviarnikmi“ v Košiciach. Podotkol, že sa pri návšteve INMM dozvedel veľa nového, špeciálne aj o technéciu, ktoré tam používajú napríklad pri scintigrafii pľúc. 

Návštevníci septembrovej vedeckej kaviarne sa od Martina Venharta dozvedeli, že technécium patrí medzi chemické prvky, ktorých existenciu predpovedal D. I. Mendelejev na základe periodického zákona. Napriek tomu unikalo všetkým pokusom o objavenie, pričom roky na prelome 19. a 20. storočia boli veľmi bohaté na množstvo objavov. Spomeňme hoci objav RTG lúčov (1895), rádioaktivity (1896), elektrónu (1897), polónia a rádia  (1898), atómového jadra (1911), atď. Všetky tieto objavy si svet uctil udelením Nobelovej ceny, lebo mali veľký význam pre ľudstvo. Nakoniec v roku 1937 došlo aj na technécium, ktoré analýzou deflektora cyklotrónu objavil Emilio G. Segré, v tom čase riaditeľ Fyzikálneho laboratória na univerzite v Palerme. „Technécium nemá ani jeden stabilný izotop a v zemskej kôre sa nachádza len v minimálnych množstvách. Všetky izotopy sú rádioaktívne a žijú maximálne milióny rokov. Napriek tomu našlo rozsiahle uplatnenie v nukleárnej medicíne a pomáha nám aj zodpovedať otázky pôvodu chemických prvkov vo vesmíre,“ predstavil prvok s číslom 43 v Mendelejevovej periodickej tabuľke chemických prvkov Martin Venhart. V prednáške uviedol samotný postup identifikácie technécia i jeho praktické použitie v medicíne - ročne až 20 miliónov pacientov podstúpi vyšetrenie pomocou izotopu ^99mTc, ktorý ľudský organizmus rýchlo vylúči a nie je súčasťou biochemických procesov. Po skončení prednášky sa rozvinula takmer hodinová diskusia.

Mentor košických vedeckých kaviarní RNDr. Ján Gálik, CSc. z Neurobiologického ústavu BMC SAV bol nadmieru spokojný so záujmom o zvolenú tému. „Nie je jednoduché mesiac čo mesiac nájsť príťažlivú tému i zdatného lektora, aby si kaviarne udržali vysokú úroveň. Veď v novembri si pripomenieme už desať rokov organizovania tejto popularizačnej aktivity,“ skonštatoval a zatváril sa tajomne pri otázke na tému jubilejnej vedeckej kaviarne. Vraj treba prísť najprv na októbrovú, a potom sa dozvieme. 

Text a foto: Katarína Čižmáriková