Projekt štvormetrového ďalekohľadu na Slnko
Povrch žeravého Slnka „ako na dlani“, teda najpresnejšie pozorovania našej hviezdy, by mal už čoskoro umožniť najmodernejší ďalekohľad. Slovensko je spolu s pätnástimi európskymi krajinami súčasťou medzinárodného projektu konštrukcie štvormetrového ďalekohľadu, ktorý by vedel mapovať povrch Slnka s rozlíšením na úrovni desiatok kilometrov. Vedci z Astronomického ústavu SAV sa už viac ako desať rokov podieľajú na príprave jeho konštrukcie a tvrdia, že väčší ďalekohľad zameraný na výskum Slnka by už nemal byť potrebný.
„Dnes vieme na našich prístrojoch robiť pozorovania na Slnku, ktoré sú na úrovni 100 kilometrov. Ukazuje sa nám, že kľúčové problémy našej hviezdy, ktorým ešte nerozumieme, sa ale dejú na menších priestorových škálach, a preto potrebujeme pozorovania s minimálne o jeden rád lepším rozlíšením,“ povedal Mgr. Peter Gömöry, PhD., riaditeľ Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Slovenská strana sa podieľa na vedeckých špecifikáciách a technických riešeniach ďalekohľadu v rámci projektu financovaného zo schémy Horizont 2020. Na samotnú výstavbu však bude musieť investovať 15 krajín zo svojich národných rozpočtov. Výstavba ďalekohľadu bude stáť približne 200 miliónov Eur a najviac na jej financovanie zatiaľ vyčlenilo Španielsko.
„Vynegociovaná suma pre Slovensko je okolo 1 až 1,5% z celkovej sumy, čo predstavuje približne 2-3 milióny Eur. V konzorciu zostane len ten, kto finančne prispeje a preto verím, že Slovensko na tento projekt vyčlení potrebné financie. Ak sa ďalekohľad začne stavať bez našej účasti, vznikne nový typ paneurópskej infraštruktúry, na ktorú naši ľudia nebudú mať dosah, nebudú vyškolení a my prestaneme byť relevantným vedeckým partnerom, čo môže byť pre časť astronomického výskumu na Slovensku zničujúce,“ povedal Mgr. Peter Gömöry, PhD. Astronómovia SAV skúmajúci Slnko dnes robia výskum na najväčšom európskom ďalekohľade, ktorý prevádzkuje konzorcium troch nemeckých inštitútov a je umiestnený na ostrove Tenerife. Na tomto prístroji získavajú pozorovací čas pravidelne, na základe svojich znalostí a expertízy. V medzinárodnom projekte sme potrebným partnerom a naša účasť v ňom je schválená aj za predpokladu, že do výstavby ďalekohľadu prispejeme len veľmi malou čiastkou.
„Osud tohto projektu závisí od toho, aké sú priority a či bude vôľa. Dalo by sa napríklad povedať, že Európa by prežila bez toho, či by sa v CERN-e našiel Higgsov bozón, alebo nenašiel. Pretože priamy dopad na cenu základných potravín na Slovensku a v iných krajinách to zatiaľ nemalo. Ale na druhej strane, máme ako ľudia túžbu vedieť o veciach, o ktorých nevieme. A tu prichádzame opäť k debate, na čo je dobrý základný výskum,“ povedal astronóm.
Monika Hucáková