Aktuality

SAVinci: Aristrokracia jedla dvakrát denne

Vložil(a): A. Nozdrovická, 1.8.2019, videné 597-krát

Pri počúvaní historičky PhDr. Daniely Dvořákovej, DrSc. v júlovej vedeckej kaviarni SAVinci si možno aj povzdychnúť: Hradným pánom v polovici 15. storočia nič nechýbalo a niekedy ozaj nevedeli, čo od výmyslu sveta robiť, akú delikatesu si vymyslieť. A nielen to. Napriek tomu je vedkyňa z Historického ústavu SAV presvedčená, že dnes sa máme oveľa lepšie. Máme takú slobodu, o ktorej mohli všetci hradní, o poddaných ani nehovoriac, len snívať. V SAVinci, ktorá sa konala v stredu 31. júla v Konferenčnej sále Westend Plazza v Bratislave na Patrónke, však hovorila najmä o životospráve hradných pánov – a neobišla ani to, čomu dnes hovoríme wellness. Áno, hradní páni ho už v stredoveku mali. Dokonca „prešpekulovaný“.

„V prvom rade treba povedať, že bohatstvo hradného pána sa meralo rozľahlosťou pozemkov a obyvateľmi, ktorí tam žili,“ začína svoje rozprávanie Daniela Dvořáková. V praxi to znamenalo, že zemepánovi záležalo, aby sa jeho ľudia mali dobre, žili na jeho území a neodchádzali od neho. „Určite to nebolo tak, že pracovali od svitu do mrku,“ vysvetľuje. Ľudia dostali od šľachtica pôdu a bezpečie a za to odvádzali cenzus (daň z pôdy), daň od komína (daň z domácnosti) a daň kráľovi. K súčasným odvodom do Sociálnej poisťovne možno podľa historičky prirovnať cirkevný desiatok, pretože cirkev mala na starosti starobince, sirotince či iné „sociálne náležitosti“. Jeden deň v roku pracovali poddaní len pre pána.

Aristokracia mala v období stredoveku svoje panstvá zariadené pomerne skromne – najväčším bohatstvom boli tapisérie a koberce. „V tom čase boli postele a periny veľmi vzácne. Mnohé sa dedili,“ objasňuje menej známe veci historička.

Pri jedle existovala na rozdiel od zariadenia obydlí veľmi ostrá hranica medzi stravou poddaných a aristokracie. Ľudia dokonca verili, že aj medzi rastlinami existuje hierarchia, koreňová zelenina tak bola určená pre najchudobnejších a ovocie na strome bolo vlastne luxusom určeným bohatým. „No hoci to tak malo byť, našli sme v kráľovskej účtovnej knihe z roku 1410 aj sumy za cesnak, kapustu, pór...,“ hovorí D. Dvořáková.

Na čom však „stála“ strava v stredoveku, bolo mäso. Toho si teda dopriali! Podľa dobových záznamov skonzumovali v Nemecku 100 kg mäsa ročne. „Ak odrátame pôstne dni, tak to vychádza na pol kila mäsa denne,“ vyčísľuje historička a dodáva, že tak to bolo aj v iných krajinách. „Stredovek bola jednoducho mäsožravá spoločnosť.“ Mäso nebolo len výsadou bohatých – rozdiel bol len v druhu mäsa, ale napríklad poddaným bolo dovolené tiež poľovať, takže súčasťou „stolov v podhradí“ bola aj divina. „Oveľa viac ako dnes sa jedli ryby a to aj z toho dôvodu, že bolo veľa dní v roku – až 150 – pôstnych,“ objasňuje Daniela Dvořáková. Samozrejme, že sa jedlo veľa rôznych kaší, placiek. Znakom luxusu bolo korenie, ryža, trstinový cukor, mandle, olivy či figy. Najmä záľuba v koreninách bola pre uhorské dvory príznačná. „Raz dokonca na francúzskom dvore odmietli jesť pohostenie od uhorského šľachtica, pretože bolo až príliš korenisté,“ približuje chute hradných pánov historička. Mnohokrát koreniny slúžili aj ako liečivo a rôznymi receptmi sa z nich robili dnešné „driáky“. „Uhorsko jednoducho korenilo ako šialené,“ usmieva sa historička. Jedlo sa dvakrát denne – akoby raňajky bolo prandium okolo desiatej dopoludnia a približne o šiestej to bola večera coena. Charakteristické boli niekoľkými chodmi, zvyčajne desiatimi až dvanástimi,“ vysvetľuje. Pri menovaní druhov chodov má každý pocit, že číta veľmi pestrý jedálny lístok na dva týždne.

Pilo sa veľa vína a piva, voda sa všeobecne považovala za nezdravú. „Spotreba vína neklesla pod liter denne, piva sa skonzumovalo ešte viac“ približuje historička. „Alkohol bol v stredoveku aj zdrojom energie, pripisovali sa mu aj liečivé účinky,“ vymenúva vedkyňa.

Hygiena bola od tej súčasnej odlišná – hoci nie je pravda, že sa v stredoveku neumývali a nedbali na čistotu. „To je mýtus. Vieme o kúpeľoch, o tom, ako sa napríklad dbalo na umývanie vlasov, poznáme kresby, kde bol očistný kúpeľ povýšený na spoločenské posedenie,“ vysvetľuje.

„Hradní páni mali osobných trénerov, veľa cvičili, plávali, vieme, že holdovali loptovým hrám, veľa jazdili na koňoch, jednoducho – mali pestrý pohyb a mnohí mali neskutočnú kondičku aj vo vysokom veku,“ hovorí historička a dokladá to príkladom kráľa Žigmunda, ktorý precválal ako 67-ročný cez Alpy.

Stredovek nám zachoval aj rady ústami benátskeho lekára Pietra Tomasiiho, „veselá myseľ, primeraný odpočinok a zodpovedajúca strava“. Stále sa máme z histórie čo učiť, uzatvára Daniela Dvořáková z Historického ústavu SAV.

Historickú vedeckú kaviareň SAVinci „prikrášlilo“ aj vystúpenie skupiny Tostabur, ktorá predviedla svoje šermiarske umenie.

Andrea Nozdrovická

Foto: Zuzana Šefčovičová

Príloha

Reč bola hlavne o hradných pánoch.
Príloha

Daniela Dvořáková z Historického ústavu SAV
Príloha

Záujem o tému bol aj po prednáške.
Príloha

Pred vedeckou kaviarňou SAVinci sa predstavila skupina Tostabur.