Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Na seminári 50 rokov prvej kvapky hélia v Košiciach, so špičkovými odborníkmi na fyziku nízkych teplôt, vládla srdečná atmosféra. Aj vďaka vtipnému moderovaniu  Radomíra Mlýneka (vľavo).

Prvá kvapka hélia v Košiciach má päťdesiat

6. 5. 2019 | videné 1243-krát

„Najchladnejší“ seminár vo vedeckom svete sa konal v aule Prírodovedeckej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach v Parku Angelinum pri príležitosti 50. výročia prvého skvapalnenia hélia v Košiciach. Zúčastnili sa na ňom totiž odborníci, ktorí sa venujú fyzike nízkych teplôt.

S ideou orientovať výskum na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ aj do oblasti štúdia látok pri nízkych a veľmi nízkych teplotách prišiel prof. RNDr. Vladimír Hajko, jej spoluzakladateľ a prvý dekan. Výskum pri teplotách blízkych absolútnej nule (to je mínus 273,15 stupňov Celzia) si vyžadoval vybudovanie náročnej experimentálnej a prístrojovej základne. Základným zariadením vznikajúceho nízkoteplotného laboratória sa stal skvapalňovač hélia ZH4 československej výroby. Podľa análov sa slávnostné uvedenie do činnosti konalo 24. februára 1969 za prítomnosti vtedajšieho ministra školstva prof. Emila Matejíčka a prof. Vladimíra Hajka, v tom čase už rektora UPJŠ (neskôr predsedu SAV). Z pôvodného nízkoteplotného laboratória postupne vzniklo (v roku 2004) dnešné špičkové Centrum fyziky nízkych teplôt, ktoré je spoločným pracoviskom Prírodovedeckej fakulty UPJŠ  a Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach.  

Na seminári nevládla nostalgia. Naopak, jeho účastníci vtipnou formou spomínali na jednotlivé etapy päťdesiatročnej histórie výskumu v oblasti fyziky nízkych teplôt. Emeritný profesor univerzity v Berne Ing. Štefan Jánoš, ktorý v košickom laboratóriu inicioval a uskutočnil prvé fyzikálne experimenty pri nízkych teplotách, komentoval rozvoj a chod pracoviska pri prezentácii množstva doteraz nezverejnených fotografií. Prof. RNDr. Alexander Feher, DrSc., riaditeľ Ústavu fyzikálnych vied PF UPJŠ, zaspomínal na prvé experimenty i prvý zošit Štefana Jánoša o ich výsledkoch od 3. januára 1969, ktorý sa zachoval. Bývalý dlhoročný zamestnanec tohto oddelenia a ešte vždy aktívny publicista Ing. Radomír Mlýnek, ktorý najchladnejší seminár moderoval, okrem iného pripomenul históriu budovy Angelinum, odovzdanej do užívania v roku 1906. Vtedy ako maďarská dievčenská hospodárska škola s internátom. Doc. RNDr. Karol Flachbart, DrSc. z ÚEF SAV spomienku na spoluprácu s vedcami v niekdajšom ZSSR obohatil aj zážitkami mimo vedeckých laboratórií.  

„Tak ako krv je životodarnou tekutinou pre naše telo, tak je kvapalné hélium dôležité pre experimenty pri veľmi nízkych teplotách. Kvapalné hélium (T = 4.2 K) sa získava v skvapalňovači, ktorý je súčasťou infraštruktúry OFNT – Centra fyziky nízkych teplôt, pričom ročne sa ho vyrobí okolo 30 000 litrov. Distribuuje sa nielen do jednotlivých laboratórií centra, ale aj do nemocníc, kde slúži na chladenie magnetov tomografov magnetickej rezonancie (MRT).“ píše sa na webstránke Oddelenia fyziky nízkych teplôt ÚEF SAV. 

Začiatkom aplikácie nízkych teplôt prostredníctvom špeciálnej laboratórnej techniky v košických zdravotníckych zariadeniach sa vo svojom vystúpení venoval Ing. Štefan Molokáč, CSc., ktorý pred 40 rokmi tiež stál pri rozbehu využívania kryochirurgie (odbor chirurgie využívajúci pri operáciách veľmi nízke teploty na deštrukciu patologického tkaniva) postupne v gynekológii, onkológii, kožnom i očnom lekárstve a pod. Fyzici pri nich, samozrejme, museli byť. Spomedzi nimi vyvinutých  prístrojov spomeňme Cryogyn (1983), na výrobu ktorého bolo dokonca zriadené oddelenie. Tisícku gynekologických operácií absolvoval tiež prof. RNDr. Peter Samuely, DrSc., podpredseda SAV, ktorý vystúpil na seminári. RNDr. Peter Skyba, DrSc. skonštatoval, že za 50 rokov sa Košice stali európskou, ba až svetovou nízkoteplotnou kapacitou. Okrem iného to potvrdzuje aj fakt, že Centrum fyziky nízkych teplôt sa stalo súčasťou Európskej mikrokelvinovej  platformy (EMP, Horizont 2020), ktorá predstavuje európsku vedecko-výskumnú infraštruktúru v oblasti fyziky a techniky ultranízkych teplôt a extrémne citlivých meracích techník, so špecifickým zameraním na kvantové technológie a kvantové materiály. Mgr. Pavol Szabo, CSc. z ÚEF SAV sa zaoberal bohatou publikačnou činnosťou košických fyzikov, ako aj ich výrazným podielom na popularizácii vedy, o čom svedčí päťnásobné udelenie cien SAV. 

Z pozdravov zahraničných hostí spomeňme príhovor prof. RNDr. Ladislava Skrbeka, DrSc., prodekana Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe. ktorý za jeden zo silných dôkazov vynikajúcej dlhoročnej spolupráce považuje spoločné skriptá napísané spolovice slovensky a spolovice česky. Každý každému rozumie aj bez prekladu.

Špecifickou bodkou spomienkového seminára o prvej kvapke hélia v Košiciach bolo vystúpenie „héliového speváckeho zboru“ v zložení Slavomír Gabáni (sólista), Jozef Kačmarčík, Pavol Szabó, a Gabriel Pristáš. (Mimochodom: kvarteto je známe aj „pokusmi“ na vlastných hlasivkách, keď prakticky predvádza ako ich hélium, ľahšie ako vzduch, ináč rozozvučí – pozn. aut.). Zbor nízkoteplotných fyzikov s hudobným sprievodom Zuzany Vargaeštokovej – Pribulovej na klávesoch zaspieval známu pieseň od Elánu z filmu Fontána pre Zuzanu, ale s vlastným textom: „Prvá kvapka to je šanca veriť...“.

Text a foto: Katarína Čižmáriková