Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Účastníci terénneho výskumu v západnej časti nepálskych Himaláji. Zľava: Pavol Siman, Subash Acharya, Ashok Sigdel, Ján Madarás, František Marko, Juraj Papčo, Kamil Fekete, Andrej Mojzeš, Miroslav Bielik.  Pohľad na masív Annapurny (vľavo Annapurna South, 7219 m,  vpravo Machhapuchhre, 6997 m) z dedinky Sarangkot (1500 m) nad mestom Pokhara.

Geovedný výskum v Himalájach

2. 5. 2019 | videné 1751-krát

Himaláje sú otvorenou knihou histórie Zeme. Nikde inde na našej planéte nie je možné študovať takú dynamiku geologických javov ako práve tam. Jedným zo základných postulátov v geológii je princíp aktualizmu. Hovorí, že geologické procesy, ktoré sa v minulosti Zeme odohrali, sú rovnaké ako dnešné procesy. Preto ak chceme v našich pohoriach hľadať a študovať napr. aktívne zlomové zóny, čo je jeden z cieľov projektu APVV 16-0146 WECAFARE (Western Carpathians Faults Research), potom je komparácia prejavov aktívnych geologických dejov v alpsko-karpatsko-himalájskom orogéne jednou z kľúčových metód štúdia.

Himaláje majú v mnohých ohľadoch podobnú geológiu ako naša, západokarpatská. No s jedným podstatným rozdielom: to, čo sa v našich podmienkach už udialo alebo sa deje v geologickom vývoji takmer nebadane, v Himalájach prebieha v mnohonásobne väčšej a intenzívnejšej miere. Aj preto sú najvyšším a najdynamickejším pohorím na Zemi.

V prvej polovici apríla 2019 geovedci – špecialisti na štruktúrnu geológiu, tektoniku, stratigrafiu, petrológiu, aplikovanú geofyziku a geodéziu z Prírodovedeckej fakulty UK, Ústavu vied o Zemi SAV a Stavebnej fakulty STU podnikli plánovaný terénny výskum v západnej časti Nepálu, v okolí druhého najväčšieho mesta Nepálu – Pokhary a v údolí rieky Kali Gandaki Nadi, medzi dvoma osemtisícovkami Dhaulagiri a Annapurna.

Aj v dnešnej technologickej dobe nie je úplne jednoduché uskutočniť takýto výskum, preto každý novozískaný poznatok má veľký význam. Počas deviatich terénnych dní spolu s nepálskymi kolegami z Oddelenia geológie Tribhuvanskej univerzity v Káthmandu študovali na takmer 100 km profile od Nízkych Himalájí až do stredu Vysokých Himalájí v oblasti Dolného Mustangu jedinečnú geológiu tohto monumentálneho pohoria. Povrchové geologické štúdium zahŕňalo dokumentáciu hornín v odkryvoch, odber vzoriek na ďalšie laboratórne štúdium, merania magnetickej susceptibility a prírodnej rádioaktivity hornín a tektonické štúdium. Horninové vzorky z vysoko metamorfovaných hornín budú laboratórne podrobené výskumu fluidného režimu a presného datovania udalostí, vzorky sedimentárnych hornín by mali umožniť presnejšie vekové zaradenie v rámci geologického obdobia jury. Geologický transekt pozdĺž rieky v jednom z najhlbšie zarezaných údolí na Zemi (vyše 5,5 km) umožnil vidieť slabo metamorfované horniny (bridlice, fylity, kvarcity) mezoproterozoického veku (1 – 1,6 mld rokov) v Nízkych Himalájach, ich hranicu s Vysokými Himalájami pozdĺž hlavného centrálneho násunu (MCT – Main Central Thrust). Trochu mladšie neoproterozoické vysokometamorfované ruly, ortoruly (vek okolo 1 mld rokov), zvrásnené horniny staršieho paleozoika (kambrium, ordovik, silúr, devón) a mezozoika (jura) sú súčasťou Vysokých Himalájí. Vyvrcholením terénneho štúdia bol v oblasti Muktinath, na hranici s ikonickým, ale verejnosti takmer neprístupným Horným Mustangom, výstup do výšky 4100 m, pod sedlo Thorung La Pass. V údolí od Kagbeni (2800 m) po Muktinath (3800 m) bola jedinečná možnosť študovať morfologické fenomény spojené s ľadovcovou a riečnou činnosťou: morénové a terasové systémy, ich súčasnú rapídnu eróziu po ústupe ľadovca a zahlbovaní rieky, gravitačné sklzy odrážajúce dynamiku vysokých pohorí pri rýchlom a intenzívnom výzdvihu pohoria, ktorý dosahuje niekoľko centimetrov ročne.

Nepál, aj keď stále patrí medzi najchudobnejšie krajiny, v súčasnosti realizuje veľké investičné projekty najmä s podporou susedných krajín – Indie a Číny, ale aj Nórska (hydroelektrárne) a Švajčiarska (oceľové visuté mosty). V neľahkých prírodných podmienkach intenzívne stavia a rozširuje cesty, mosty, v horských údoliach vodné elektrárne. Jednou zo zaujímavých geotechnických zastávok bola návšteva stavby hydroelektrárne (Mistri Khola Hydroelectric Project, 42 MW).  Pre geológiu bola veľmi prínosná možnosť štúdia hornín in situ pri výstavbe dvoch mohutných podzemných bazénov (100 x 8,5 x 12,75 m) na usadzovanie vodných kalov pred prepadom vody do prívodného podzemného tunela vodnej elektrárne, ktorý dosahuje dĺžku vyše 2100 m a prevýšenie 300 m. 

Mohutné stavebné aktivity v krajine, ako aj nutnosť preventívnych technických opatrení pred účinkami silných zemetrasení a zosuvov, zaručujú nepálskym absolventom štúdia geológie, geofyziky a geodézie istotu práce. Preto geológiu na Tribhuvanskej univerzite v Káthmandu študuje okolo 150 poslucháčov ročne. Vedeckým zavŕšením pracovnej cesty v Nepále bola takmer dvojhodinová spoločná prednáška a diskusia na pôde univerzity na témy výskumu litosféry v karpatsko-panónskom regióne, neoalpínskeho vývoja vnútorných Západných Karpát a metód diaľkového prieskumu Zeme pomocou radarovej satelitnej interferometrie INSAR ako jednej z veľmi účinných, presných a lacných metód skúmania napr. svahových zosuvov a iných deformácií zemského povrchu. Získané vedecké poznatky, pracovné, ale najmä neformálne stretnutia s nepálskymi kolegami sú dobrou perspektívou spoločnej spolupráce.  

Pracovná cesta bola hradená z projektov APVV-16-0146; APVV-15-0050, VEGA 2/0006/19.

Bezpečný a bezproblémový pobyt v Nepále zabezpečili: Ganesh Thakuri (Subin), Mahesh Ji (obaja Utmost Adventure Trekking), geológovia Assist. Prof. Ashok Sigdel, Dr. Subash Acharya (Department of Geology, Tribhuvan University), Dr. Diwakar Khadka (Mistri Khola Hydroelectric Project).

Ján Madarás, Ústav vied o Zemi SAV

Foto: J. Madarás, P. Siman