Aktuality

Slovenské opatrovateľky v Rakúsku sa stali fenoménom, ktorého začiatky sa datujú od 90. rokov minulého storočia. Zhruba od roku 2006, keď sa táto práca v Rakúsku legalizovala, a potom v roku 2009 v súvislosti s ekonomickou krízou, nabral masové rozmery. Kulminoval v roku 2015, keď v Rakúsku legálne pracovalo viac ako 26,5-tisíc slovenských opatrovateliek. V súčasnosti sa ich počet pohybuje okolo 23-tisíc.

Ako uviedol na tlačovej konferencii Miloslav Bahna zo Sociologického ústavu SAV, slovenské ženy v strednom veku odchádzajúce na dvojtýždňové turnusy do susedného Rakúska poskytovať starostlivosť tamojším seniorom predstavujú jednu z dôležitých skupín migrujúcich zo Slovenska. „Migráciu podporujú aj siete sprostredkovateľských agentúr a pre mnohé ženy sa stala dlhodobou životnou stratégiou. Po rokoch nárastu počtov opatrovateliek dochádza od roku 2016 k poklesu záujmu o túto prácu. V roku 2017 pracovalo v Rakúsku už viac opatrovateliek z Rumunska než zo Slovenska,“ konštatoval pri prezentácii výskumu, ktorému sa venoval spolu s Martinou Sekulovou z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV. Výsledky analyzovali vo svojej novej knihe Crossborder Care: Lessons from Central Europe, ktorá vyšla vo vydavateľstve Palgrave Macmillan.

Výskum porovnáva charakteristiky opatrovateliek v rokoch 2011 a 2016. V oboch prípadoch bol priemerný vek opatrovateliek 47 až 48 rokov, väčšinu tvorili vydaté ženy, ktoré nemali príbuzných odkázaných na intenzívnu starostlivosť. Menej ako pätinu tvorili zdravotné sestry s praxou a asi 60 % si našlo prácu cez agentúru. Okolo 15 % opatrovateliek malo deti mladšie ako 15 rokov. „Medzi rokmi 2011 a 2016 sme pozorovali mierny nárast dennej mzdy z 55 na 63 eur. Priemerný čistý mesačný zárobok opatrovateliek v Rakúsku predstavoval v roku 2016 zhruba 840 eur," vysvetlil M. Bahna.

Výskum tiež potvrdil, že klesá počet opatrovateliek zo západného Slovenska, naopak – ženy z východného Slovenska tvorili v roku 2016 takmer polovicu. Postupne tiež dochádzalo k nárastu podielu opatrovateliek, ktoré boli pred začatím práce v Rakúsku nezamestnané (z 37 % medzi opatrovateľkami, ktoré začali pred rokom 2007, na 55 % pre opatrovateľky začínajúce po roku 2013). „To naznačuje postupný pokles atraktívnosti tohto zamestnania,“ konštatoval M. Bahna.

V roku 2011 aj v roku 2016 charakterizovala opatrovateľky vysoká miera spokojnosti s vykonávaným povolaním. „Jedným z vysvetlení je, že túto prácu robí atraktívnym pracovný rytmus rozdelený do dvoch častí – najčastejšie na dvojtýždňový čas v práci a na čas doma v rovnakej dĺžke, ktorý umožňuje zosúladiť rodinný a pracovný život,“ vysvetľuje sociológ.

„Napriek psychickej aj fyzickej náročnosti, často spojenej so zneužívaním zo strany sprostredkovateľských agentúr, s nevýhodnými a nevyhovujúcimi pracovnými podmienkami opatrovateľky vyjadrovali spokojnosť s touto prácou a vyberajú si ju ako dlhodobú životnú stratégiu, v ktorej pokračujú nezriedka aj po dovŕšení dôchodkového veku,“ potvrdzuje Martina Sekulová.

Z opatrovateliek, ktoré prestali v Rakúsku pracovať v roku 2013 až 2015, bola v roku 2016 zamestnaná približne polovica, menej ako tretina bola na starobnom dôchodku. Najdlhší čas prácou v Rakúsku strávili opatrovateľky, ktoré po návrate na Slovensko boli na dôchodku. Opatrovanie v Rakúsku bolo najčastejšie posledné zamestnanie pre tie opatrovateľky, ktoré začali s prácou v Rakúsku vo vyššom veku. (an)

Foto: Stano Ščepán