Globálne hodnotové reťazce – dôsledky pre Slovensko
Rast slovenskej ekonomiky má v tomto roku dosiahnuť 4,3 %. Vyplýva to zo strednodobej predikcie Národnej banky Slovenska (NBS) aj vplyvom nábehu produkcie novej automobilky. Slovenská ekonomika by sa mala aj vplyvom cyklického oslabovania spomaliť na 4 % v roku 2020 a na 3,1 % v roku 2021, kedy by mali odznieť efekty vzhľadom na automobilový priemysel.
Na decembrovej konferencii Ekonomického ústavu SAV a odborníkov z OECD na pôde Ministerstva financií SR v Bratislave sa však hovorilo najmä o globálnych hodnotových reťazcoch a trendoch vývoja ekonomiky vo svete. Prirodzene s ich dopadmi na Slovensko. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj vznikla v roku 1961. Slovensko sa členom OECD stalo v decembri v roku 2000. Slovenská ekonomika profitovala vlani z dynamického vývozu automobilov, keďže nové modely produkované na Slovensku už spĺňali prísnejšie emisné štandardy a nedošlo tak k prepadu produkcie ako vo viacerých iných európskych krajinách.
Konferenciu v Bratislave otvoril a moderoval riaditeľ Ekonomického ústavu SAV prof. Juraj Sipko. Bola súčasťou spoločného projektu Ekonomického ústavu SAV a OECD s názvom „Implikácie pre Slovensko vyplývajúce zo zapojenia sa do globálnych hodnotových reťazcov z pohľadu obchodu, investícií, rozvoja a tvorby pracovných miest“. Cieľom tohto projektu je preskúmanie pozície Slovenska v medzinárodnej organizácii produkcie a v globálnych hodnotových reťazcoch (GVC – global value chains) a identifikovanie výhod, nevýhod a dôsledkov vyplývajúcich z potenciálnej hlbšej účasti Slovenska v GVC z pohľadu obchodu, investícií, rozvoja a tvorby pracovných miest. V rámci diskusie počas konferencie odzneli hlavné výzvy, ktorým bude musieť Slovenská republika v najbližších rokoch v rámci tejto problematiky čeliť. (spn)
Foto: Stano Ščepán