Ako sa píšu dejiny svetovej literatúry?
V stredu 28. novembra sa na pôde Ústavu svetovej literatúry SAV konala prednáška PhDr. Libuše Vajdovej, CSc., s názvom Dejiny národnej a dejiny svetovej literatúry – intersekcie a geokultúrne posuny, v ktorej autorka s mimoriadnym prehľadom spracovala súčasné prístupy k predmetu definície svetovej literatúry. Mená ako Franco Moretti, Immanuel Wallerstein, Pascale Casanova či Andrei Terian rozvírili odbornú debatu o tom, ako sa národné literatúry môžu stať svetovými, a to napriek zaužívanému kánonu.
V súčasnosti so zvýšenou mierou vstupujú do tejto diskusie napríklad faktory migrácie, náboženskej a kultúrnej polymorfie, plurilingvizmu a multikulturalizmu, ktoré stavajú národné literatúry pred nové výzvy a otázky, ako sa s nimi vyrovnať. Spomínaní teoretici skúmajú literatúru predovšetkým zo sociologického hľadiska a opierajú sa o také kritériá, akými sú prelínanie politických hraníc krajiny či prúdenie svetového kapitálu a z toho vyplývajúce mocenské vzťahy. Pojem priestorový obrat opisuje sústredenie sa na geopolitické kontexty literatúry, pričom priestor stráca funkciu ukazovateľa centralizácie, naopak hranice národných celkov sa rozpadávajú a literatúra sa lokalizuje iným spôsobom; posúva sa mimo inštitucionálne definovanú národnú tvorbu. Ako však autorka poznamenala, v danej debate je zdôrazňovanou perspektívou celý svet, no v skutočnosti sa týka najmä európskeho kontinentu, teda zostáva eurocentrická.
Text a foto: Barbora Čaputová, ÚSvL SAV