Aktuality

Na tohtoročnej Európskej noci výskumníkov nechýbali ani vedci z Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV. Predstavili verejnosti biológiu menej známych i netradičných rastlinných druhov, ktoré sú okrem iných predmetom výskumu v Centre. Vedecký stánok obliehali najmä malí zvedavci z radov školákov po celý deň až do neskorého večera, kedy sa jeho pomyselné dvere v Starej tržnici zatvorili.

Mladí vedci (Ing. Veronika Lancíková, PhD., Ing. Martin Jopčík, PhD. a Mgr. Miroslav Perniš, PhD.)  sa snažili školákom i verejnosti predstaviť svet rastlinných buniek, DNA či proteínov.  Záujemcovia si mohli vyskúšať  mikroskopické pozorovania rastlinných štruktúr pod viditeľným aj fluorescenčným svetlom. V laboratóriu vyvinuté fluorescenčné pero, ktorým školáci podpisovali prezenčnú listinu, bolo jedným z hitov stánku. Veľkú pozornosť vzbudili molekulárne prístupy využívané pri štúdiu rastlín, ako extrakcia DNA či proteínov z rastlinných pletív. S veľkým záujmom a očakávaním brali návštevníci do rúk pipety, obsluhovali vortex i centrifúgu a sledovali, ako sa ich rastlinné vzorky v skúmavkách menia na chumáčiky DNA či zhluky proteínov. 

Černice, čučoriedky či kiwi. Chutné ovocie sa rodí na kríkoch či rastlinách, ktoré pochádzajú aj z in vitro kultúr, ako výsledok klonálneho mikromnoženia, ktoré predstavuje nové možnosti množenia a pestovania rastlín a drevín. Drobné kríčky v skúmavkách, ktoré vznikli v laboratóriách práve technikami pletivových kultúr, si do rúk chytil nejeden nadšenec záhradkár. 

„Interakcia je silným magnetom. Keby sme tu mali len popísané plagáty, asi by nás návštevníci obchádzali, no ukážky prezentácie rastlinných in vitro materiálov, produkcia umelých semien, kalusogenéza, bunkové kultúry rastlín  - to všetko vidia na vlastné oči. Nehovoriac o mäsožravých rastlinách, ktoré nám  rozchytali za prvé dve hodiny našej prozentácie,“ smeje sa Ing. Martin Jopčík, PhD. 

Fascinujúce rastliny, ktoré sú na pohľad krásne a majú jednu zaujímavú vlastnosť  - požierajú hmyz. Mäsožravé rastliny rodu Drosera, ktoré  vedci v kultivačných miestnostiach pestovali a množili dlhé týždne pre týmto podujatím, návštevníci za dve hodiny doslova rozchytali. V stánku vedci popisovali výskum, ktorý sa zaoberá tráviacimi procesmi týchto netypických rastlín a cestu chitináz z mäsožraviek k ich biotechnologickému využitiu.

Záujemcovia o zdravý životný štýl sa oboznámili u nás s pomerne neznámou ale výnimočnou rastlinou, nazývanou aj plodinou tretieho tisícročia - láskavcom (Amaranthus). Vzbudzuje záujem pre mimoriadne nutričné zloženie semien, pričom výnimočný je najmä nízky podiel tzv. lepkotvorných bielkovín, preto môžu výrobky z láskavca predstavovať zaujímavú alternatívu pri bezlepkovej diéte. Chutné sušienky z kuchyne mladej vedkyne šli však zjavne na odbyt nielen u celiatikov a boli sladkou odmenou pre školákov po práci v imaginárnom laboratóriu.

Paralelne v Banskej Bystrici reprezentovala Centrum svojou zaujímavou prednáškou „Oslava karpatskej krajiny“  Mgr. Monika Janišová, PhD. 

Ako sa zmenila naša krajina od čias našich dedov? Chceme zdravo žiť v krásnej krajine. Ako to dosiahnuť? Aké poklady sa stále skrývajú v Karpatoch, aké sú možnosti ich zachovania a koľko času nám zostáva? Čím môže prispieť jednotlivec? To je len niekoľko otázok zaujímavej prezentácie, ktorá pozorných poslucháčov  viedla k zamysleniu ako zachovať krásu krajiny a prírody okolo nás. Vo východných Karpatoch totiž nachádzame našu vlastnú minulosť.

Andrea Hricová