Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Paulína Tabery (Centrum pro výzkum veřejného mínění, Sociologický ústav AV ČR v Prahe) a Zora Bútorová (IVO)

Osudové osmičky vo vedomí slovenskej a českej verejnosti

11. 6. 2018 | videné 1198-krát
V súvislosti s „osmičkovými“ výročiami v tomto roku vznikla myšlienka uskutočniť v Českej republike a na Slovensku výskum názorov občanov na tieto, ale aj na ďalšie historické udalosti a obdobia od začiatku 20. storočia do súčasnosti, ako aj na ich aktérov. 
 
Výskum pripravili: Sociologický ústav SAV v spolupráci s Inštitútom pre verejné otázky a Centrum pro výzkum veřejného mínění, Sociologický ústav AV ČR, v. v. i. Zber dát na Slovensku uskutočnila agentúra FOCUS v dňoch 7. – 13. 3. 2018; zber dát v ČR realizovalo Centrum pro výzkum veřejného mínění (CVVM) v dňoch 3. – 15. 3. 2018. Jeho výsledky v pondelok 11. júna prezentovali v Bratislave Paulína Tabery (Centrum pro výzkum veřejného mínění, Sociologický ústav AV ČR v Prahe), Silvia Miháliková, Sociologický ústav SAV a Zora Bútorová (Inštitút pre verejné otázky).
 
V roku 2018 si pripomíname sto rokov od založenia Československej republiky; osemdesiat rokov od Mníchovskej dohody a vyhlásenia autonómie Slovenska v rámci ČSR v roku 1938; sedemdesiat rokov od nastolenia komunistického režimu vo februári 1948; päťdesiat rokov od roku 1968, keď pokus o „socializmus s ľudskou tvárou“ počas tzv. Pražskej jari zmarila okupácia Československa vojskami Varšavskej zmluvy; tridsať rokov od sviečkovej manifestácie v Bratislave v roku 1988 a dvadsať rokov od slovenských parlamentných volieb 1998, ktoré priniesli víťazstvo demokratických síl and autoritárskou vládou V. Mečiara. 
 
Z výskumu vyplýva:
1. Aj po štvrťstoročí od rozdelenia ČSFR existuje značná príbuznosť v pohľade občanov SR a ČR na dramatické udalosti a obdobia 20. a 21.storočia, ako aj na osobnosti, ktoré v nich zohrali významnú úlohu. Zároveň sa však v ich kolektívnej pamäti zachovali niektoré rozdiely, umocnené odlišným politickým vývojom v oboch republikách po rozdelení spoločného štátu.
 
2. Z historických udalostí a období občania SR najpozitívnejšie hodnotia Slovenské národné povstanie v roku 1944, vznik samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 a Nežnú revolúciu v novembri 1989. Mierne odlišná je však trojica udalostí, ktoré pokladajú za kľúčové, najdôležitejšie či prelomové – bez ohľadu na to, či ich interpretujú ako pozitívne alebo negatívne. Na prvom mieste figuruje Nežná revolúcia, na druhom vznik samostatnej SR a na treťom (namiesto SNP) vstup Slovenska do EÚ.
 
3. Občania ČR najčastejšie vyzdvihujú Nežnú revolúciu, obdobie prvej Československej republiky (1918-1938) a vznik samostatnej ČR v roku 1993. Trojica prelomových, najdôležitejších udalostí popri Nežnej revolúcii a období prvej ČSR obsahuje na tretej priečke udalosti roku 1968 – tzv. Pražskú jar a obsadenie ČSSR vojskami Varšavskej zmluvy.
 
4. Najuznávanejšími historickými osobnosťami v očiach slovenskej verejnosti sú M. R. Štefánik, A. Dubček a T. G. Masaryk.
 
5. V českom panteóne osobností zaujímajú popredné miesto T. G. Masaryk, J. Palach a V. Havel.
 
6. Za najtemnejšie chvíle novodobých dejín občania SR považujú obsadenie ČSSR vojskami Varšavskej zmluvy v roku 1968, obdobie vlády V. Mečiara (1994 – 1998) a nastolenie komunistického režimu vo februári 1948. Keď však vezmeme do úvahy iba tie udalosti, ktoré boli zaradené do výskumu v oboch republikách, potom najviac negatívnych asociácií vyvoláva August 1968, tzv. Víťazný február 1948 a vojnová Slovenská republika (1939 – 1945).
 
7. Občania ČR takisto považujú za najnepriaznivejšiu udalosť obsadenie ČSSR vojskami Varšavskej zmluvy v roku 1968. Na druhé miesto kladú protektorát Čechy a Morava a na tretie podpísanie Mníchovskej dohody v roku 1938.
 
8. Za tri najzápornejšie osobnosti pokladá slovenská verejnosť V. Mečiara, V. Biľaka a J. Tisa. Keď však vezmeme do úvahy iba osobnosti, ktoré boli zaradené do výskumu v oboch republikách, potom prvé tri priečky medzi negatívnymi osobnosťami patria V. Biľakovi, J. Tisovi a K. Gottwaldovi.
 
9. Trojica historických postáv, ktoré pokladá česká verejnosť za najzápornejšie, pozostáva z Gottwalda, G. Husáka a V. Biľaka.
 
10. Významným faktorom ovplyvňujúcim hodnotenie historických udalostí , období a osobností v oboch republikách je vek. Najmenej zorientovaní v histórii sa cítia najmladší ľudia.
 
Respondenti na Slovensku dostali na posúdenie 21 udalostí a období siahajúcich od roku 1918 po rok 2009. Hodnotili ich na päťstupňovej škále, kde krajné body predstavovali jednoznačne kladné hodnotenie a jednoznačne záporné hodnotenie. Na prvých štyroch pozíciách sa umiestnili udalosti, ktoré vníma ako (jednoznačne alebo prevažne) pozitívne absolútna väčšina občanov: SNP (63 %); vznik samostatnej SR (59 %); Nežná revolúcia 1989 (56 %); a vstup Slovenska do EÚ (56 %).

Slováci hodnotia menej kriticky než Česi nielen všetky udalosti späté s rozbitím Československa a stratou samostatnosti oboch štátov počas druhej svetovej vojny, ale aj nástup komunizmu a nasledujúce obdobie politickej neslobody. Ich pohľad na obdobie normalizácie a na vyhlásenie autonómie Slovenska na jeseň 1938 je ambivalentný, dokonca v ňom mierne prevažuje pozitívne hodnotenie.

Prieskum zisťoval nielen kľúčové udalosti ale aj osobnosti dejín 20. a 21. storočia. Na Slovensku získali absolútnu väčšinu pozitívnych hodnotení iba dvaja politici – M. R. Štefánik a A. Dubček. V Česku boli štyria: T.G. Masaryk, Jan Palach, Václav Havel, M. R. Štefánik. Slovenskí respondenti podľa očakávania udelili viac „dobrých“ bodov slovenským politikom, českí respondenti českým.

Pripravili: Zora Bútorová, Inštitút pre verejné otázky v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Paulína Tabery, CVVM, Sociologický ústav AV ČR, v.v.i. (an)

 
 
Foto: SÚ SAV