Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Členovia autorského kolektívu monografie spolu s hosťkou počas jej prezentácie: (zľava) M. Mojžišová, N. Lindovská, J. Oľhová, M. Mistrík, M. Ballay a E. Knopová.

Nové pohľady na slovenské divadlo

4. 5. 2018 | videné 1059-krát

Aké bolo slovenské divadlo na konci 20. storočia? Čo priniesli prelomové zmeny koncom minulého storočia do divadelného umenia a ako ono zareagovalo? Napríklad na estetické potreby diváka v transformujúcej sa spoločnosti? Možno všetko uvedené vnímať izolovane od predchádzajúceho obdobia? Divadlo je živý organizmus, ktorý stále hľadá tvorivé zdroje, reaguje na spoločenské potreby a diania, komunikuje so svojim divákom a neraz podnecuje k novým pohľadom.

Uvedené je súčasťou najnovšej publikácie Súčasné slovenské divadlo v dobe spoločenských premien. Pohľady na slovenské divadlo 1989 – 2015, ktorú Ústav divadelnej a filmovej vedy Centra vied o umení SAV predstavil verejnosti. Prezentácia sa konala na konci apríla v Malom kongresovom centre VEDY, vydavateľstva SAV za účasti autorov jednotlivých kapitol Miloša Mistríka, Eleny Knopovej, Michaely Mojžišovej, Nadeždy Lindovskej a Miroslava Ballaya. Na transformačné obdobie konca 20. storočia sa spolu s nimi pozrela aj herečka Jana Oľhová, ktorá ho prežila vo viacerých divadlách.

Monografia ponúka ucelený obraz o stave súčasného slovenského divadla – od konca tzv. socialistickej éry, cez vplyv spoločenských pohybov po roku 1989 na inštitucionálnu, spoločenskú a umeleckú podobu divadelných aktivít, a prirodzene, sústreďuje sa tiež na analýzu nových, dosiaľ, v slovenskom divadle neprítomných javov. Časový odstup 25 rokov umožnil kritické zhodnotenie týchto procesov a autori ponúkli v jednotlivých kapitolách kontextový pohľad na vývoj slovenského divadelného umenia v časoch výrazných sociálnych, kultúrnych a politických premien.

Toto obdobie a špecifiká zmien, ktoré vplývali na stav divadelnej tvorby, sú spracované v dejinách slovenskej teatrológie po prvý raz, a to aj vďaka interdisciplinárnemu metodologickému prístupu. Kolektívna monografia je výsledkom niekoľkoročného systematického výskumu súčasného slovenského divadla, čím prirodzene nadväzuje na doterajšie kľúčové publikácie o slovenskom divadle a dopĺňa veľmi podstatný segment výskumu, ktorý dosiaľ nebol komplexne spracovaný.

Prístup autorov nie je len chronologický, na jednotlivé javy nahliadajú z pozícií kontinuitných a diskontinuitných procesov, ktoré na slovenské divadlo vplývali a formovali jeho súčasnú podobu. Úvodná kapitola Miloša Mistríka a Andreja Maťašíka Divadlo, ľudia a inštitúcie v nových situáciách zachytáva meniacu sa rolu divadla v najvýznamnejších politicko-spoločenských prelomových obdobiach na Slovensku (napr. roky 1989-1990, vznik samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 či prípravy na jej vstup do EÚ v roku 2004).

V následnej kapitole Činoherná dramaturgia v nových podmienkach a súvislostiach Elena Knopová, ktorá je zároveň editorkou publikácie, sleduje na pozadí existenciálnych zmien aj dramaturgickú a tematickú letargiu, ktorá signalizovala krízu tvorivosti a oslabené pozície divadelného umenia. Zároveň upozorňuje na výrazné premeny a inscenácie, ktorými sa divadlám podarilo obnoviť dialóg s obecenstvom  prostredníctvom umeleckej participácie na dôležitých spoločenských procesoch.

Michaela Mojžišová v kapitole K problematike vývoja slovenského operného divadla charakterizuje okrem komplikovaného obdobia 90. rokov aj pozitívny dopad novej situácie na slovenské operné divadlo, ako napr. otvorenie sa súčasným svetovým inscenačným a interpretačným trendom, príchod zahraničných operných osobností na slovenské javiská.

Kapitola Divadlo v hľadaní staro/nových identít Nadeždy Lindovskej mapuje čoraz výraznejšiu stratifikáciu dovtedy homogénnej spoločnosti  (politicky, sociálne, názorovo) vedúcu k strate divadelného statusu a znovuobjaveniu politickej a občianskej sily angažovaného divadla. Zameriava sa aj na divadlo komunitné a divadlo marginalizovaných menšín. Venuje sa feministickému divadlu, divadlu LGBTI/Q komunity, divadlu pracujúcemu s hendikepovanými, či ľuďmi bez domova.

Záverečná kapitola Dramaturgické línie nezávislých kultúrny centier Miroslava Ballaya analyzuje neustále sa rozrastajúce aktivity nezávislých kultúrnych centier, ktoré sa čoraz intenzívnejšie profilujú ako divadlá lokálnej histórie a individuálnej skúsenosti.

Autori prostredníctvom jednotlivých inscenačných línií vytvárajú profil divadla na Slovensku. Sledujú predovšetkým pohyb v kamenných divadlách, umelecké tendencie dávajú do súvislostí s mimoumeleckým dianím, naznačujú zmeny v chápaní úloh divadla ako aj jeho ďalšieho potenciálu v podobe kultúrnych uzlov nezávislého umenia. Upozorňujú na nové typy divadelnosti, ktoré sa u nás začali postupne presadzovať a legitimizovať na prelome tisícročí. Divadlo vnímajú ako platformu pre hľadanie rôznorodých identít a umeleckých snažení, v širšom zmysle aj ako priestor spoluvytvárania národnej kultúry a divadelnej identity. Tak sa prirodzene vytvára obraz slovenského divadla v európskych, nie iba národných súvislostiach.

Autori počas prezentácie predstavili divadlo ako inštitúciu aj umenie citlivo reagujúce na spoločenské dianie, ktoré zanecháva správu o duchu a pocite doby. Herečka Jana Oľhová mozaiku doplnila vlastnou hereckou a osobnou skúsenosť so spomenutým obdobím, keď herci pociťovali veľmi akútne stratu témy i svojho diváka.

Zuzana Spodniaková

Centrum vied o umení SAV - Ústav divadelnej a filmovej vedy

Autorka fotografii: Zuzana Timčíková