Aktuality

Stojíme dnes na prahu svetového vojnového konfliktu? Čo vyvolalo studenú vojnu v minulom storočí? Aké traumy z nej ostali a ako blízko sa k nej opäť približujeme? Aj na tieto otázky hľadala odpovede pravidelná Veda SK v Slovenskom rozhlase. Jej hosťom bol tentoraz riaditeľ Historického ústavu SAV PhDr. Slavomír Michálek, DrSc.

„Dejiny nikdy neprebiehali náhodne a izolovane, ale v súvislostiach...“  citát, ktorý naznačuje, že história je plná zaujímavých faktov a ešte stále máme v nej čo objavovať. „Určite áno. Je toho obrovské množstvo, čo treba skúmať. Archívy neustále prinášajú niečo nové. Neraz si myslíme, že všetko už bolo preskúmané, ale vôbec to tak nie je,“ pripomína Slavomír Michálek, ktorý sa špecializuje na americkú zahraničnú politiku voči Československu v dvadsiatom storočí a na československo-americké vzťahy po druhej svetovej vojne. Archívy v Prahe, v USA aj v Rusku sú plné rôznych dokumentov o studenej vojne v druhej polovici dvadsiateho storočia. „Po roku 1949 vidíme veľký nárast zbrojných výdavkov. V časoch studenej vojny sme registrovali aj  miernejšie obdobia ale aj také, v ktorých bipolárny svet len nesmierne ťažko hľadal dohody. Našťastie, žiadny z konfliktov neprerástol do celosvetového vojnového konfliktu. V tom sa napríklad mýlil aj Winston Churchill, ktorý tvrdil, že tretia svetová vojna príde pomerne skoro po rozpade protifašistickej medzinárodnej aliancie.“

Vo Vede SK sme skloňovali aj reakcie USA na udalosti u nás z februára 1948. „Už marci sa v Kongrese USA vytvoril výbor, ktorý mal analyzovať, čo sa v Československu vlastne udialo. Až v apríli - máji 1948 vydal správu, že išlo o dokonalý štátny prevrat a naša krajina sa spod sovietskeho vplyvu nemala šancu vymaniť.“ Nasledovali ťažké päťdesiate roky, ilegálne úteky za hranice. Slavomír Michálek pripomenul trojúnos dopravných lietadiel alebo únos celého vlaku na západ.

Osobitný priestor vo vede SK sme však venovali aj jeho najnovšej publikácii Rivali a partneri studenej éry... Cez portréty mnohých výrazných osobností ale aj takzvaných šedých eminencií danej doby v nej vysvetľuje súvislosti studenej vojny a bipolárneho sveta. Dvojnásobný držiteľ Ceny Egona Erwina Kischa a ďalších ocenení prezradil, že ho dlhodobo láka téma československého menového zlata a jeho zablokovanie v USA do roku 1982. Vyslovil nádej, že ťažké roky studenej vojny sa napriek všetkým hrozbám už nevrátia.

Celú vedu SK nájdete na adrese:  https://www.rtvs.sk/radio/archiv/11373/910656

Text a foto: Stano Ščepán