Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Počet druhov rastlín na horských vrcholoch stúpa.

Zvyšovanie počtu druhov rastlín na horských vrcholoch sa zrýchľuje

5. 4. 2018 | videné 1022-krát

V stredu 4. apríla 2018 prestížny vedecký časopis NATURE publikoval článok Steinbauer et al. (2018). Prezentuje výsledky z rozsiahleho výskumu venovaného klimatickým zmenám. Spoluautormi štúdie sú aj vedeckí pracovníci Ústavu krajinnej ekológie SAV.

Za posledných desať rokov sa počet rastlinných druhov v európskych pohoriach zvýšil päťkrát viac ako v rokoch 1957-66. Údaje z 302 európskych vrcholov, ktoré sa týkajú obdobia posledných 145 rokov ukazujú, že zrýchlenie počtu horských druhov je jednoznačne spojené s globálnym otepľovaním. Veľký medzinárodný výskumný tím zistil značný nárast počtu rastlinných druhov na európskych horských vrcholoch, pričom tento vývoj súvisí s nárastom teplôt. Výskumníci preukázali, že flóra sa snaží udržať krok s dôsledkami zrýchľovania antropogénnych vplyvov na celý systém Zeme. V rokoch 1957-66 sa počet druhov na horských vrcholoch v priemere zvýšil o 1,1 druhu za dekádu. Odvtedy sa tento trend zrýchlil. Od roku 2007 až 2016 sa priemerne 5,5 nových druhov presunulo na najvyššie položené miesta horských vrcholov. Výskumníci vzali do úvahy iba rastlinné druhy, ktoré už reagovali na nárast teploty a reálne sa „pohybovali“ nahor. Neskúmali počet druhov, ktoré by mohli byť na ceste nahor v budúcnosti.

"Niektoré druhy, ktoré sa prispôsobili chladným a skalným podmienkam na horských vrcholoch, pravdepodobne z dlhodobého hľadiska zmiznú, nemôžu sa vyvinúť dostatočne rýchlo, aby mohli konkurovať príchodom nových druhov, ktoré sú vyššie a konkurencieschopnejšie v teplejších klimatických podmienkach,“ vysvetlil hlavný autor štúdie Dr. Manuel Steinbauer. Hoci je pravdepodobné, že vysoko špecializované druhy sa na najvyššie položené miesta horských vrcholov budú posúvať aj v budúcnosti, nie je to úplne isté.

"Druhy, ktoré sa pohybujú smerom hore, často pochádzajú z trávnatých porastov nad líniou stromov, ale nemôžu prežiť všade na vrchole hory, takže nie je isté, že budú hrozbou pre všetky už existujúce druhy na najvyšších miestach. Svoju úlohu zohrávajú aj lokálne reliéfne a pôdne podmienky a tiež mikroklíma. Aj keď existujúce druhy na horských vrcholoch nie sú akútne ohrozené, silné zrýchlenie vplyvu globálneho otepľovania na rastlinné spoločenstvá na vrcholoch vyvoláva obavy, pretože očakávame ďaleko silnejšiu zmenu klímy koncom 21. storočia," vysvetľuje profesor Jens-Christian Svenning z Katedry biologických vied na Aarhuskej univerzite.

Unikátnu štúdiu realizovali výskumní pracovníci z jedenástich európskych krajín. Len v Európe totiž existujú údaje o tom, ako sa rastlinné druhy pohybovali od roku 1870. Preto bolo potrebné aby sa výskumníci vyšplhali na vrcholy hôr, aby starostlivo mapovali flóru a súčasne študovali  historické práce a záznamy staré až 150 rokov. Na Slovensku tento výskum realizovali pracovníci Ústavu krajinnej ekológie Slovenskej akadémie vied Róbert Kanka a Veronika Piscová na území Vysokých a Belianskych Tatier.

"Horské vrcholy majú veľkú výhodu, že sa nehýbu, a preto si môžeme byť istí, že sme robili výskum na presne rovnakých miestach ako botanici z minulosti." povedala doktorka Sonja Wipfová zo Švajčiarskeho federálneho inštitútu lesného, ​​snehového a krajinného výskumu, WSL v Davose vo Švajčiarsku.

Švajčiarsky profesor Josias Braun-Blanquet (1884-1980) už pred viac ako storočím predpovedal, že tento typ štúdie môže byť potrebný: "Aby som vytvoril pevný základ pre budúcnosť, podrobne som skúmal početné horské vrcholy. Na základe komplexného opisu lokalít nebude ťažké overiť moje zoznamy druhov a zvýšenie alebo zníženie druhovej bohatosti v budúcnosti,“ napísal v jednom zo svojich diel „Die Vegetationsverhältnisse der Schneestufe v Rätisch-Lepontischen Alpen“ v roku 1913.

"Sme presvedčení, že tieto staré dáta sú vysoko kvalitné a aby sme sa uistili, že aj naše nové dáta sú dobré, počas výskumu sme vybrali v lokalitách vždy dvoch ľudí, aby zhromažďovali údaje nezávisle od seba," povedala Sonja Wipfová, ktorá bola zodpovedná za zhromažďovanie veľkého množstva nových údajov. "Predvídavosť profesora Braun-Blanqueta nám pomohla pripraviť sa na pochopenie distribúcie rastlinných druhov na horských vrcholoch a zistiť, či sa účinky globálneho otepľovania zrýchľujú,“ reagoval profesor Signe Normand z Katedry biologických vied na Aarhuskej univerzite.

Ide o nový dôkaz vplyvu globálneho otepľovania na rastliny, ktoré čoraz viac hľadajú biotopy na horských vrcholoch, predtým vyhradených iba pre najodolnejšie druhy.

Róbert Kanka