Aktuality

V priestoroch Ústavu svetovej literatúry (ÚSvL) SAV v Bratislave sa 21. marca konala prezentácia publikácie Slovník slovenských prekladateľov umeleckej literatúry. 20. storočie. 2. diel. L – Ž. Jeho zostavovateľkami sú doc. PhDr. Oľga Kovačičová, CSc. a prof. PhDr. Mária Kusá, CSc. Zväzok predstavuje zavŕšenie dlhoročnej práce širokého tímu pracovníkov Ústavu svetovej literatúry SAV, UKF v Nitre, UMB v Banskej Bystrici a Prešovskej univerzity, ktorá sa začala už v roku 2000.

Po úvodných slovách zástupkyne riaditeľa ÚSvL SAV Mgr. Judit Görözdi, PhD. predstavila Mária Kusá hostí, popredných predstaviteľov slovenského prekladu staršej i najmladšej generácie, ktorí sa na tomto významnom a dlhoočakávanom podujatí zúčastnili. Boli medzi nimi aj Ján Vilikovský, Ján Štrasser, Peter Zajac, Viera Hegerová, Ján Jankovič, Viera Vilhanová, Ján Zambor, Ladislav Šimon, Gabriela Magová, Soňa Lesňáková, Eva Melichárková, Daniela Humajová, Oľga Ruppeldtová, Mária Dobríková, Zuzana Drábeková, Dáša Zvončeková, Martin Djovčoš a Vladimír Biloveský.

Ďalší príhovor odznel od recenzentky publikácie prof. PhDr. Edity Gromovej, CSc. Slovník označila za jedinečné dielo disponujúce premyslenou štruktúrou a obsiahlou bibliografiou, ktoré je možné využiť na výskumné účely. Podľa nej ide o vydarenú, potrebnú publikáciu s významnou kultúrnou a spoločenskou hodnotou, ktorá prispieva k „zviditeľneniu prínosnej a nedocenenej profesie prekladateľa“ a za ktorú patrí zostavovateľkám poklona.

Vo svojom referáte o skúsenostiach pri zostavovaní slovníka Mária Kusá označila slovník za tezaurus, jedinečný svojho druhu, za encyklopédiu, ktorá mapuje slovenskú kultúrnu pamäť. Zdôraznila, že napriek rozsiahlosti diela – prekladatelia a prekladateľky figurujúce v tejto publikácii prekladajú zo 109 literatúr – nejde o vyčerpávajúci zoznam. Poďakovanie vyslovila prof. PhDr. Kataríne Bednárovej PhD., ktorá nápad o zostavení prekladateľského slovníka predostrela svojim kolegom už v 90. rokoch. Jej štúdia v úvode slovníka ho dopĺňa dejinami prekladu.     

Oľga Kovačičová charakterizovala zostavenie slovníka ako beh na dlhú trať, kolektívnu prácu v tom najjadrnejšom význame. Vo svojom referáte načrtla prehistóriu slovníka: okrem hesiel literárneho vedca PhDr. Jána Jankoviča, CSc. a monografie prof. PhDr. Jána Zambora, CSc. o preklade poézie žiadne podklady hesiel neexistovali. Proces vytvárania jednotlivých hesiel zahŕňal kontaktovanie prekladateľov a zložité hľadanie aj v dôsledku rozsiahlej prekladateľskej činnosti jednotlivých prekladateľských osobností, pričom mnohí z nich prekladali z dvoch, troch, ale aj zo štyroch jazykov. Ako príklad uviedla prekladateľku Martu Ličkovú, ku ktorej menu sa viaže približne 200 prekladov. Ďalej dodala, že rozhodujúcim dôvodom vzniku tejto pragmatickej príručky bola práve osobitá etapa, ktorú predstavuje 20. storočie; jej heslá Ján Zambor prirovnal k autorským portrétom – medailónom.

Oľga Kovačičová vyslovila poďakovanie redakčnej a vedeckej rade – bez nároku na úplnosť – Mgr. Margaréte Kontrišovej za jazykovú korektúru, ďalej prof. PhDr. Kataríne Bednárovej, PhD., doc. PhDr. Milanovi Žitnému, CSc., prof. PhDr. Ladislavovi Šimonovi, CSc., doc. PhDr. Jane Truhlářovej, CSc. prof. PhDr. Jánovi Zamborovi, CSc., Dr. Dobrote Pucherovej, D. Phil., Mgr. Eve Bubnášovej, PhD., aj doktorandom za zozbieranie a spracovanie obraznej časti publikácie, recenzentom, výtvarníčke Eve Kovačevičovej za návrh obálky.

Úlohy „krstnej mamy“ publikácie sa ujala významná prekladateľská osobnosť, redaktorka a recenzentka slovníka, Viera Hegerová.

Môžeme iba súhlasiť so slovami prof. Márie Kusej – prezentácia tejto publikácie je azda najvhodnejšou rozlúčkou s dôležitým kultúrnym priestorom,  budovou ÚSvL SAV a ÚSL SAV na Konventnej ulici. 

Judit Dobry

Foto: Dobrota Pucherová