Aktuality

RNDr. Ivan Pišút, DrSc.

 (*13. marca 1935 – †14. decembra 2017)

„Ak čakáte vzrušujúci dobrodružný alebo vedecko-fantastický príbeh s dejom plynúcim ani horská riava, prestaňte čítať a odložte knihu späť na poličku. Aspoň mi nebudete zazlievať, že som vás vodil za nos, a ušetríte si čas. Ak sa chcete dozvedieť čosi o dosť veľkej, ale málo známej skupine, ak chcete počuť, ako ju vedci s veľkým úsilím už viac ako dvesto rokov skúmajú a nútia vydať ľudstvu čo najviac úžitku, pokračujte“.

Toto je Úvod, čiže začiatok začiatku ikonickej knižky Záhadný zelený lišajník, s ktorou sme sa mnohí stretli v našich študentských časoch. RNDr. Ivan Pišút, DrSc. v nej originálne a pútavo priblížil život lišajníkov, ktoré boli objektami jeho výskumu a celoživotnou láskou. V týchto dňoch sa v mysli viac ako inokedy vraciame k životu Ivana Pišúta – dobrodružnému, vedecko-fantastickému príbehu plynúcemu ako horská riava. Pripomeňme si tie momenty, ktoré boli dôležité pre neho, a významné aj pre nás – pracovníkov Botanického ústavu Centra biológie rastlín a biodiverzity Slovenskej akadémie vied. 

RNDr. Ivan Pišút, DrSc., zakladateľ lichenologickej školy na Slovensku, prišiel do Botanického ústavu SAV v roku 1989. Bol to nový impulz a umožnil mu dokončiť náročný dlhodobý projekt sieťového mapovania epifytických lišajníkov a naplno využiť slobodnú myseľ a vedeckú fantáziu. Bol autorom takmer 400 vedeckých prác, 6 knižných publikácií, spoluator 2 vysokoškolských skrípt a 1 učebnice. Ako jediný na Slovensku vydal 12 zväzkov exsikátovej zbierky lišajníkov. Pracoval na súpisoch lišajníkov Slovenska, červených zoznamoch lišajníkov Slovenska, ekologickej kontinuite lesov. Patril k európskym priekopníkom lichenoindikačných štúdií, v prípade vplyvu alkalických magnezitových úletov na epifyty i svetovým. V oblasti biosystematiky sa špecializoval na rody Cladonia a Collema. Bol autorom, či spoluatorom opisov taxónov nových pre vedu (napr. Absconditella lignicola, Solenopsora carpatica) a nových kombinácií. Desiatky druhov lišajníkov, ktoré zaznamenal boli prvonálezy pre územie Slovenska, zosumarizoval informácie o diverzite lišajníkov mnohých orografických celkov Slovenska. Prispel k poznaniu lišajníkov Balkánskeho polostrova, Kaukazu, Grécka, Talianska, Turecka, Strednej Ázie, Grónska či Madeiry.

Ďalším dôležitým aspektom RNDr. Ivana Pišúta, DrSc. – vedeckého pracovníka – bola výchova diplomantov a doktorandov. Vďaka aktivite, pedagogickým schopnostiam i vtipnej charizme má za sebou svoje lichenologické štafetové družstvo a ďalších žiakov rozptýlených po svete pôsobiacich v iných oblastiach. Pre naše pracovisko bolo nesmierne dôležitá jeho habilitácia na doktora vied. Predsedníctvo SAV mu tento titul udelilo v roku 1997. Pôsobil ako člen komisií pre obhajoby kandidátskych dizertačných prác v odbore mykológia a botanika a neskôr ako predseda Spoločnej odborovej komisie pre doktoranské štúdium v odbore mykológia. V rokoch 1990 – 1995 bol členom Vedeckej rady Botanického ústavu SAV a neskôr jej predsedom.

Ivan Pišút považoval za veľmi dôležité budovanie herbárových zbierok. V tejto činnosti pokračoval aj v Botanickom ústave SAV. Kryptogamologická zbierka s akronymom SAV, ktorú začal hneď po príchode budovať, je tak po zbierke Prírodovedného múzea Slovenského národného múzea druhou najväčšou zbierkou na Slovensku. Prepájanie výsledkov výskumu s praxou bolo logickým vyústením bádania lichenologickej skupiny na čele s Ivanom. Zaslúžil sa o spracovanie tejto skupiny organizmov v Červenej knihe vzácnych a ohrozených druhov a o legislatívnu ochranu kľúčových druhov lišajníkov.

Predsedníctvo SAV ocenilo v roku 1995 prínos Ivana Pišúta pre mykológiu, lichenológiu a botaniku striebornou plaketou za zásluhy o rozvoj biologických vied. V roku 2005 ho zaradili medzi Významné osobnosti SAV. 

RNDr. Ivan Pišút, DrSc. prakticky a konkrétne, bez sprievodnej slovnej reklamy organizoval, rozvíjal a popularizoval lichenológiu, vychovával mladšie generácie botanikov. Vážime si, že nám venoval toľko svojho času a energie. Ukázal nám, ako robiť svoju prácu zanietene a so zápalom.

Vráťme sa nachvíľu opäť na začiatok – respektíve na Záver, ale nie koniec konca Záhadného zeleného lišajníka: „Cesta, ktorú musí prejsť začiatočník, ak sa chce stať dobrým znalcom lišajníkov, býva zvyčajne tŕnistá, dláždená mnohými prekážkami, ťažkosťami a dlhá, veľmi dlhá. Kto chce dôjsť do cieľa, nesmie sa unaviť a musí trpezlivo znášať všetky nepríjemnosti. Bez práce nie sú koláče a všetko treba robiť s fortieľom“. Ivan nám ukázal ako.

Za žiakov a kolegov s vďakou Anna Bérešová.