Aktuality

Polstoročie uplynulo od chvíle, kedy bol v Košiciach založený Ústav experimentálnej biológie SAV. Bol spoločným predchodcom dvoch súčasných ústavov SAV – Neurobiologického ústavu a Ústavu fyziológie hospodárskych zvierat. Históriu bývalého spoločného pracoviska a úspešnú cestu nových ústavov si jeho bývalí i súčasní zamestnanci a ich priaznivci pripomenuli na slávnostnom seminári v aule Katolíckej univerzity v Košiciach.

Slávnostným seminárom sprevádzali ako moderátori RNDr. Ján Gálik, CSc. z Neurobiologického ústavu SAV a RNDr. Dobroslava Bujňáková, PhD. z ÚFHZ SAV. V úvode privítali všetkých prítomných a menovite člena Predsedníctva SAV, bývalého dlhoročného riaditeľa ÚFHZ SAV, prof. MVDr. Juraja Koppela, DrSc., dekana Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach doc. RNDr. Gabriela Semanišina, PhD., riaditeľov a zástupcov ústavov SAV z Košíc, Bratislavy, Zvolena a Ivanky pri Dunaji.

Ako to už pri oslave výročí býva zvykom, vedúci pracovníci a pamätníci sa vo vystúpeniach zamerali na prierez aktivít a vývoja pôvodného ústavu a nástupcov, ako aj na osobné kľúčové udalosti v kolektíve a na jeho dominantné osobnosti.

Pripomeňme si niektoré fakty. Ústav experimentálnej biológie (ÚEB) SAV v Košiciach, ktorý bol založený v apríli 1964, vznikol z iniciatívy nadšencov pre rozvoj slovenskej vedy. Popredné miesto medzi nimi mal vtedajší povereník Slovenskej národnej rady pre poľnohospodárstvo a vedúci Katedry patologickej fyziológie a morfológie Veterinárskej fakulty Vysokej školy poľnohospodárskej (dnes Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie) prof. MVDr. Koloman Boďa, DrSc. Do roku 1969 ho viedol prof. MUDr. Pavel Mäsiar, DrSc. Ústav mal pôvodne tri oddelenia. Ukázalo sa však, že vedeckovýskumné smerovanie jeho oddelení bolo natoľko odlišné, že viac než spoločné napredovanie by prospela ich ďalšiemu rozvoju samostatnosť a nezávislosť. Po vzájomnej dohode a odobrení Predsedníctvom SAV vznikli v roku 1969 dva ústavy. Z pôvodného Ústavu experimentálnej biológie sa vyčlenilo oddelenie fyziológie hospodárskych zvierat a stal sa z neho Ústav fyziológie hospodárskych zvierat SAV (pod vedením profesora K. Boďu). Po ňom viedol ústav MVDr. Imrich Zeleňák, DrSc., potom 19 rokov prof. J. Koppel a od roku 2009 stojí na jeho čele doc. MVDr. Štefan Faix, DrSc. Výskum sa postupne zameriaval najmä na komplexný výskum fyziológie tráviaceho traktu z interdisciplinárneho pohľadu na rôznych úrovniach, od molekulárnej cez bunkovú až ku systémovej, s dôrazom na molekulárnu diagnostiku komenzálnej mikroflóry vo vzťahu ku zdravotne nezávadným potravinám, ochrane zdravia zvierat a ľudí a fyziologické regulácie makroorganizmu. Zvlášť významné boli práce zamerané na oblasť gravitačnej fyziológie u japonskej prepelice, ktoré riešilo pracovisko v Ivanke pri Dunaji, z ktorého sa v roku 1990 stal samostatný Ústav biochémie a genetiky živočíchov SAV. Výsledky týchto prác sa stali súčasťou medzinárodného programu Interkozmos. 

Vráťme sa do roku 1969, kedy po odčlenení a vzniku ÚFHZ bol za riaditeľa Ústavu experimentálnej biológie SAV menovaný prof. MUDr. Jozef Maršala, DrSc. Tento známy neuroanatóm, absolvent LF Karlovej univerzity v Prahe, po príchode do Košíc v roku 1961 najprv viedol Katedru histológie a embryológie na LF UPJŠ. Na jej pôde založil školu funkčnej neuromorfológie, ktorá sa významne uplatnila nielen doma, ale aj v zahraničí. Po krátkom externom pôsobení v Ústave experimentálnej biológie SAV sa prof. J. Maršala stal interným pracovníkom SAV a na jej pôde rozvinul veľmi dynamickú vednú disciplínu – neurobiológiu. Po zmenách vo vedeckom smerovaní bol ústav v januári 1977 premenovaný na Neurobiologický ústav (NbÚ SAV). Prof. J. Maršala viedol pracovisko až do roku 1999, po ňom 12 rokov bol riaditeľom MVDr. Ivo Vanický, CSc. a v súčasnosti stojí na čele ústavu RNDr. Nadežda Lukáčová, DrSc.

Toto výskumné pracovisko sa orientuje na výskum akútnych neurodegeneratívnych onemocnení nervového systému stavovcov. K hlavným témam patria mozgovo-cievne poruchy ako jedny z najzávažnejších ochorení nervového systému u ľudí. Projekty sú zamerané hlavne na štúdium mechanizmov poškodenia nervového systému spôsobeného ischémiou (nedostatočné krvné zásobenie) alebo traumou (poranenie). Cieľom experimentálnych štúdií je zníženie dôsledkov poškodenia prostredníctvom neuroprotektívnych látok, neurotransplantácií a za využitia regeneračnej kapacity CNS.

Na seminári odznelo množstvo zdravíc. Prof. J. Koppel prečítal list predsedu SAV prof. J. Pastoreka, ktorý ocenil vedeckú prácu oboch ústavov a pozitívne synergie, ktoré vznikli pri ich 20-ročnom pôsobení v spoločnej budove na Šoltésovej ulici v Košiciach. Dekan Prírodovedeckej fakulty UPJŠ doc. G. Semanišin okrem iného vyjadril potešenie z toho, že veľa jej absolventov našlo uplatnenie v oboch ústavoch a pod vedením skúsenejších kolegov sa tiež stali úspešnými vedcami. Taktiež odovzdal riaditeľom oboch ústavov pozdravné listy dekana, rovnako ako aj riaditeľ Parazitologického ústavu SAV doc. MVDr. Branislav Peťko, DrSc., riaditeľ Ústavu ekológie lesa SAV Ing. Jozef Váľka, CSc. a ďalší.

Text a foto: Katarína Čižmáriková