Príspevok satelitov k monitorovaniu Európy
28. 7. 2005 | videné 28184-krát
Geografický ústav dostal Cenu SAV za medzinárodnú vedecko-technickú spoluprácu.
História permanentného sledovania zemského povrchu, a teda aj európskeho teritória z kozmu, sa začala písať práve pred 33 rokmi. S dátumom 23. júl 1972 sa spája vypustenie satelitu Landsat 1 (pôvodne označovaného ERTS 1 – Earth Resources Technology Satellite 1), ktorý začal prvý kontinuálne snímkovať našu planétu s priestorovým rozlíšením 80 m. Siedmy – zatiaľ posledný – satelit tejto série, Landsat 7 ETM+ (Enhanced Thematic Mapper Plus), poskytoval panchromatické snímky zemského povrchu s priestorovým rozlíšením 15 m a multispektrálne snímky s rozlíšením 30 m. V súčasnosti sú na operatívne sledovanie zemského povrchu k dispozícii dáta z niekoľkých satelitov, ako sú napr. QuickBird (poskytuje panchromatické snímky s rozlíšením 0,61 m a multispektrálne snímky s rozlíšením 2,44 m), SPOT 5, Ikonos a ďalšie. Zároveň treba zdôrazniť, že sa zvýšila časová disponibilita týchto dát. Môžeme konštatovať, že satelitné snímkovanie v pravidelných intervaloch položilo základy novému, operatívnemu získavaniu vstupných dát pre geovedné disciplíny a ich spracovaniu v geografických informačných systémoch (GIS-och).
V európskom kontexte sa stávajú satelitné snímky spolu s informáciami získanými z rôznych terestrických meraní dôležitou súčasťou nasledujúcich troch aktivít:
1) Iniciatíva INSPIRE (Infrastructure for Spatial Information in Europe), ktorej cieľom je vybudovať infraštruktúru pre priestorové informácie v Európe.
2) Program GMES (Global Monitoring for Environment and Security), ktorý bude integrovať satelitné, pozemné aj morské a oceánske platformy, zabezpečujúce lokálne, regionálne a globálne monitorovanie stavu krajiny a bezpečnosti. To prispeje napr. k hlbšiemu poznaniu vzniku a prognózovaniu takých fenoménov, ako sú napr. povodne, lesné požiare a podobne. Jednotlivé zložky GMES by mali byť v operačnom režime od roku 2008.
V súčasnosti sa pripravujú a testujú rôzne časti monitorovacieho systému GMES, z ktorých jednou je „Land monitoring“ na mapovanie krajinnej pokrývky. Metodologický prístup spracovania a interpretácie satelitných snímok, ako aj vytvorenie bázy dát o krajinnej pokrývke 29 európskych štátov (v rámci celoeurópskeho projektu Image and CORINE Land Cover 2000 – I&CLC 2000) je dôležitým príkladom, ktorý dokumentuje tieto aktivity.
3) Projekt GALILEO, prostredníctvom ktorého sa pripravuje nezávislá európska navigačná sieť, kompatibilná s americkým systémom GPS a ruským GLONASS.
Práve za výsledky dosiahnuté v oblasti identifikácie, analýzy a hodnotenia zmien krajinnej pokrývky Slovenska v období 1990 – 2000 v kontexte projektu I&CLC 2000 bola udelená kolektívu pracovníkov Geografického ústavu SAV Cena SAV za výsledky medzinárodnej vedecko-technickej spolupráce v roku 2004. Riešiteľský kolektív pracoval v zložení: doc. RNDr. Ján Feranec, CSc., zodpovedný za riešenie, ostatní riešitelia: doc. RNDr. Ján Oťaheľ, CSc., Mgr. Tomáš Cebecauer, PhD., Ing. Ján Pravda, DrSc. a RNDr. Karol Husár, CSc.
Z poznávacieho hľadiska prispel ocenený kolektív k precizovaniu metodologického prístupu interpretácie satelitných snímok, ako aj k vytvoreniu bázy dát o krajinnej pokrývke Slovenska, jej zmien za desaťročie 1990 – 2000 a ich mapovej prezentácie. Poznatky o charakteristikách objektov, ktoré tvoria triedy krajinnej pokrývky, získané na Geografickom ústave SAV, sa stali súčasťou metódy počítačom podporovanej vizuálnej interpretácie satelitných snímok, aplikovanej v celoeurópskom projekte I&CLC 2000. Jeho cieľom bolo aktualizovať dátovú vrstvu o krajinnej pokrývke z 90. rokov (CLC90) na stav v roku 2000 (plus-mínus jeden rok; CLC2000), ako aj identifikovať zmeny krajinnej pokrývky Európy za obdobie 1990 – 2000 na báze satelitných snímok. Práce na projekte koordinovala Európska environmentálna agentúra (EEA) so sídlom v Kodani a Spojené výskumné centrum Európskej komisie (JRC) v Ispre. Na jeho riešení participovalo spolu s 28 európskymi štátmi aj Slovensko (ocenený kolektív pracovníkov Geografického ústavu SAV a pracovníci Slovenskej agentúry životného prostredia v Banskej Bystrici).
Dátové vrstvy CLC90, CLC2000 a CLC90/2000-zmeny predstavujú prvé digitálne súbory o celom Slovensku v mierke 1:100 000, odvodené zo satelitných snímok, ktoré sú využiteľné vo vedeckej, ako aj aplikačnej sfére a dostupné tiež na internete:
http://atlas.sazp.sk
a
http://dataservice.eea.eu.int.
Pre zaujímavosť možno uviesť, že z predbežných výsledkov analýzy zmien krajinnej pokrývky Európy vyplývajú tieto zistenia:
– zväčšenie areálov urbanizovanej krajiny, ktoré sa prejavilo výrazným rastom rozlohy miest napr. v Nemecku, Taliansku a Holandsku
– štruktúrne zmeny poľnohospodárskej krajiny (zmeny ornej pôdy na lúky)
– rozsiahle areály odlesnenia (spôsobené ťažbou dreva, ale aj rôznymi prírodnými kalamitami).
JÁN FERANEC
riaditeľ Geografického ústavu SAV
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Plné znenie článku s ďalšími podrobnosťami prinesú najbližšie Správy SAV (č. 7-8/2005).
História permanentného sledovania zemského povrchu, a teda aj európskeho teritória z kozmu, sa začala písať práve pred 33 rokmi. S dátumom 23. júl 1972 sa spája vypustenie satelitu Landsat 1 (pôvodne označovaného ERTS 1 – Earth Resources Technology Satellite 1), ktorý začal prvý kontinuálne snímkovať našu planétu s priestorovým rozlíšením 80 m. Siedmy – zatiaľ posledný – satelit tejto série, Landsat 7 ETM+ (Enhanced Thematic Mapper Plus), poskytoval panchromatické snímky zemského povrchu s priestorovým rozlíšením 15 m a multispektrálne snímky s rozlíšením 30 m. V súčasnosti sú na operatívne sledovanie zemského povrchu k dispozícii dáta z niekoľkých satelitov, ako sú napr. QuickBird (poskytuje panchromatické snímky s rozlíšením 0,61 m a multispektrálne snímky s rozlíšením 2,44 m), SPOT 5, Ikonos a ďalšie. Zároveň treba zdôrazniť, že sa zvýšila časová disponibilita týchto dát. Môžeme konštatovať, že satelitné snímkovanie v pravidelných intervaloch položilo základy novému, operatívnemu získavaniu vstupných dát pre geovedné disciplíny a ich spracovaniu v geografických informačných systémoch (GIS-och).
V európskom kontexte sa stávajú satelitné snímky spolu s informáciami získanými z rôznych terestrických meraní dôležitou súčasťou nasledujúcich troch aktivít:
1) Iniciatíva INSPIRE (Infrastructure for Spatial Information in Europe), ktorej cieľom je vybudovať infraštruktúru pre priestorové informácie v Európe.
2) Program GMES (Global Monitoring for Environment and Security), ktorý bude integrovať satelitné, pozemné aj morské a oceánske platformy, zabezpečujúce lokálne, regionálne a globálne monitorovanie stavu krajiny a bezpečnosti. To prispeje napr. k hlbšiemu poznaniu vzniku a prognózovaniu takých fenoménov, ako sú napr. povodne, lesné požiare a podobne. Jednotlivé zložky GMES by mali byť v operačnom režime od roku 2008.
V súčasnosti sa pripravujú a testujú rôzne časti monitorovacieho systému GMES, z ktorých jednou je „Land monitoring“ na mapovanie krajinnej pokrývky. Metodologický prístup spracovania a interpretácie satelitných snímok, ako aj vytvorenie bázy dát o krajinnej pokrývke 29 európskych štátov (v rámci celoeurópskeho projektu Image and CORINE Land Cover 2000 – I&CLC 2000) je dôležitým príkladom, ktorý dokumentuje tieto aktivity.
3) Projekt GALILEO, prostredníctvom ktorého sa pripravuje nezávislá európska navigačná sieť, kompatibilná s americkým systémom GPS a ruským GLONASS.
Práve za výsledky dosiahnuté v oblasti identifikácie, analýzy a hodnotenia zmien krajinnej pokrývky Slovenska v období 1990 – 2000 v kontexte projektu I&CLC 2000 bola udelená kolektívu pracovníkov Geografického ústavu SAV Cena SAV za výsledky medzinárodnej vedecko-technickej spolupráce v roku 2004. Riešiteľský kolektív pracoval v zložení: doc. RNDr. Ján Feranec, CSc., zodpovedný za riešenie, ostatní riešitelia: doc. RNDr. Ján Oťaheľ, CSc., Mgr. Tomáš Cebecauer, PhD., Ing. Ján Pravda, DrSc. a RNDr. Karol Husár, CSc.
Z poznávacieho hľadiska prispel ocenený kolektív k precizovaniu metodologického prístupu interpretácie satelitných snímok, ako aj k vytvoreniu bázy dát o krajinnej pokrývke Slovenska, jej zmien za desaťročie 1990 – 2000 a ich mapovej prezentácie. Poznatky o charakteristikách objektov, ktoré tvoria triedy krajinnej pokrývky, získané na Geografickom ústave SAV, sa stali súčasťou metódy počítačom podporovanej vizuálnej interpretácie satelitných snímok, aplikovanej v celoeurópskom projekte I&CLC 2000. Jeho cieľom bolo aktualizovať dátovú vrstvu o krajinnej pokrývke z 90. rokov (CLC90) na stav v roku 2000 (plus-mínus jeden rok; CLC2000), ako aj identifikovať zmeny krajinnej pokrývky Európy za obdobie 1990 – 2000 na báze satelitných snímok. Práce na projekte koordinovala Európska environmentálna agentúra (EEA) so sídlom v Kodani a Spojené výskumné centrum Európskej komisie (JRC) v Ispre. Na jeho riešení participovalo spolu s 28 európskymi štátmi aj Slovensko (ocenený kolektív pracovníkov Geografického ústavu SAV a pracovníci Slovenskej agentúry životného prostredia v Banskej Bystrici).
Dátové vrstvy CLC90, CLC2000 a CLC90/2000-zmeny predstavujú prvé digitálne súbory o celom Slovensku v mierke 1:100 000, odvodené zo satelitných snímok, ktoré sú využiteľné vo vedeckej, ako aj aplikačnej sfére a dostupné tiež na internete:
http://atlas.sazp.sk
a
http://dataservice.eea.eu.int.
Pre zaujímavosť možno uviesť, že z predbežných výsledkov analýzy zmien krajinnej pokrývky Európy vyplývajú tieto zistenia:
– zväčšenie areálov urbanizovanej krajiny, ktoré sa prejavilo výrazným rastom rozlohy miest napr. v Nemecku, Taliansku a Holandsku
– štruktúrne zmeny poľnohospodárskej krajiny (zmeny ornej pôdy na lúky)
– rozsiahle areály odlesnenia (spôsobené ťažbou dreva, ale aj rôznymi prírodnými kalamitami).
JÁN FERANEC
riaditeľ Geografického ústavu SAV
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Plné znenie článku s ďalšími podrobnosťami prinesú najbližšie Správy SAV (č. 7-8/2005).