Učíme sa navzájom
15. 7. 2005 | videné 1707-krát
V Suchej nad Parnou bola prezentácia environmentálneho projektu CBC PHARE.
Asi 200 odborníkov, pedagógov, ale aj manažéri obcí a miestni obyvatelia boli svedkami prezentácie projektu CBC PHARE: Učíme sa navzájom. Jeho základným cieľom je zlepšovanie environmentálneho vedomia netradičnou formou výchovy a vzdelávania – cez projekt a priamo v prírode. Túto metódu už úspešne aplikujú vo viacerých krajinách západnej Európy. Jej základom je vytvorenie riešiteľského kolektívu, ktorý by spájal viaceré vedecké, odborné, pedagogické a záujmové organizácie tak, aby spolu úspešne zvládli riešenie daného projektu.
Na prezentácii sa 28. júna zúčastnil minister životného prostredia SR László Miklós, poslanec NR SR Tibor Mikuš, prednostka Krajského úradu životného prostredia v Trnave Ing. Oľga Sersenová, viceprimátor Trnavy Ľudovít Daučo, predseda Komisie SAV pre životné prostredie MVDr. Branislav Peťko, CSc. a ďalší odborníci.
Nositeľom projektu bola Základná škola v Suchej nad Parnou, ktorá je hlavnou vzdelávacou inštitúciou pre overenie účinnosti navrhovaných didaktických metód. Odborné zázemie projektu zabezpečoval Ústav krajinnej ekológie SAV a rakúska mimovládna organizácia Distlverein Deutch Wagram, ktoré majú bohaté skúsenosti s environmentálnou výchovou. Praktickú realizáciu projektu zabezpečoval Obecný úrad a Poľovné združenie zelený háj v Suchej nad Parnou.
Cieľom bolo vybudovanie Environmentálneho prírodného laboratória (EPL), na realizácii ktorého sa aktívne podieľali nielen jednotlivé cieľové skupiny, ale aj miestne obyvateľstvo. EPL umožňuje informovať o prírodných a kultúrno-historických danostiach územia formou pôsobivého monitorovacieho a informačného systému. Jeho význam spočíva:
· v sledovaní a hodnotení javov a procesov prebiehajúcich v krajine, či už prírodných alebo aj antropogénnych,
· v osvojovaní si, resp. zopakovaní geografických, geologických, botanických, zoologických, ekologických, environmentálnych a iných poznatkov,
· v možnosti konfrontácie získaných vedomostí o krajine, aktivitách človeka a pod., so skutočnosťou,
· v aktivizácii žiakov i dospelých, v podnietení ich záujmu o starostlivosť o životné prostredie,
· v podnietení tvorivosti, súťaživosti a konkurencie, v rozvoji tímovej spolupráce,
· v získavaní zručností a v oboznámení sa s novými technikami, v možnosti samostatnej práce žiakov – nastolení modelových situácií, zadaní problémových úloh, ich riešení formou kvízov, súťaží, hádaniek, ekologických hier a pod.
Environmentálne prírodné laboratórium v Suchej nad Parnou pozostáva z troch základných častí:
· Ekocentrum – je to úvodné stanovište pre vstup do Náučného chodníka. Má charakter výchovno-vzdelávacieho a poradenského centra v environmentálnej oblasti. Jeho hlavnou náplňou je poskytovať verejnosti informácie a konzultácie v oblasti ochrany a tvorby životného prostredia. Opisuje a ilustruje vlastnosti jednotlivých krajinotvorných zložiek. Je to stála výstava panelov a máp, názorne prezentujúcich vlastnosti priľahlého územia. K dispozícii je tu informačný systém a doteraz spracované štúdie a dokumentácia o území. Súčasťou Ekocentra je aj fotodokumentácia tunajších krajinnoekologických dominánt i negatívnych faktorov, ohrozujúcich životné prostredie obce. Autormi fotografií sú nielen odborníci, ale aj miestni obyvatelia: sú tu aj snímky zo súťaže Suchovská ekofotografia. Súčasťou Ekocentra sú i kresby a ekoplagáty, zachytávajúce životné prostredie očami detí a mládeže.
· Ekolaboratórium – má charakter náučnej plochy zameranej na demonštráciu a sledovanie vybraných prírodných javov a procesov. Umožňuje štúdium vegetácie vo vzťahu k podmienkam územia, ako i monitoring kvality jednotlivých zložiek životného prostredia. Sú tu prezentované prírodné stanovištia (habitaty): vhodné druhy, ale aj príklady nevhodných zásahov človeka do prírodnej krajiny. V rámci Ekolaboratória sú nainštalované prístroje na vyhodnocovanie kvality zložiek životného prostredia – vody, pôdy, ovzdušia, klimatických ukazovateľov a pod. a prístroje na sledovanie a hodnotenie vybraných krajinotvorných procesov – erózno-akumulačné procesy, proces rozkladu biomasy a pod.
· Náučný chodník vedie prírodne a kultúrne zaujímavými lokalitami obce a približuje verejnosti najvýznamnejšie krajinnoekologické prvky územia: unikátnosť flóry a fauny vo vzťahu k prostrediu, kultúrno-historické danosti, formy osídlenia, socioekonomického rozvoja a pod. Upozorňuje aj na negatívne vplyvy človeka na krajinu a jej jednotlivé krajinotvorné zložky (napr. regulácia tokov, vplyvy veľkoplošného intenzívneho poľnohospodárstva, vplyvy rekreácie a pod.). Pozostáva z 11 základných zastávok, ktoré sú špecificky tematicky zamerané a sú lokalizované v intraviláne aj extraviláne obce. Dobré je aj výtvarné stvárnenie informačných panelov.
Skúsenosti z projektu sú zhrnuté v Manuáli, ktorý predkladá konkrétnu ukážku tvorby EPL v obci. Súčasťou manuálu je aj prezentácia pracovných listov, ktoré môžu byť využité v rámci environmentálnej výchovy. Sú koncipované tak, aby využívali informácie získané pri návšteve jednotlivých súčastí EPL. Pracovné listy sa zameriavajú na pochopenie základných pojmov, na poznávanie podmienok a problémov blízkeho životného prostredia. V úlohách a zadaniach sa využívajú rôzne techniky, napríklad doplňovačky, tajničky, roháčik, hádanky, osemsmerovky, číselné hlavolamy, kreslenie a pod. Úlohy v pracovných listoch tematicky nadväzujú na zastávky Náučného chodníka a na informácie z panelov Ekocentra a Ekolaboratória.
Projekt Učíme sa navzájom je pilotným projektom v oblasti rozvoja netradičných foriem environmentálnej výchovy. Skúsenosti s výchovou formou projektu, ako i metódou výchovy priamo v prírode, môžu byť vhodnou inšpiráciou na rozvoj a aplikáciu podobných metód i v ostatných školách.
Environmentálne prírodné laboratórium je vhodnou didaktickou pomôckou na výučbu prírodovedne orientovaných predmetov priamo v prírode. Môže slúžiť na výchovu a vzdelávanie nielen v rámci uvedenej školy, ale môže pomôcť pri neformálnej environmentálnej výchove pre školy a obyvateľov z blízkeho okolia aj formou exkurzií a školských výletov.
Asi 200 odborníkov, pedagógov, ale aj manažéri obcí a miestni obyvatelia boli svedkami prezentácie projektu CBC PHARE: Učíme sa navzájom. Jeho základným cieľom je zlepšovanie environmentálneho vedomia netradičnou formou výchovy a vzdelávania – cez projekt a priamo v prírode. Túto metódu už úspešne aplikujú vo viacerých krajinách západnej Európy. Jej základom je vytvorenie riešiteľského kolektívu, ktorý by spájal viaceré vedecké, odborné, pedagogické a záujmové organizácie tak, aby spolu úspešne zvládli riešenie daného projektu.
Na prezentácii sa 28. júna zúčastnil minister životného prostredia SR László Miklós, poslanec NR SR Tibor Mikuš, prednostka Krajského úradu životného prostredia v Trnave Ing. Oľga Sersenová, viceprimátor Trnavy Ľudovít Daučo, predseda Komisie SAV pre životné prostredie MVDr. Branislav Peťko, CSc. a ďalší odborníci.
Nositeľom projektu bola Základná škola v Suchej nad Parnou, ktorá je hlavnou vzdelávacou inštitúciou pre overenie účinnosti navrhovaných didaktických metód. Odborné zázemie projektu zabezpečoval Ústav krajinnej ekológie SAV a rakúska mimovládna organizácia Distlverein Deutch Wagram, ktoré majú bohaté skúsenosti s environmentálnou výchovou. Praktickú realizáciu projektu zabezpečoval Obecný úrad a Poľovné združenie zelený háj v Suchej nad Parnou.
Cieľom bolo vybudovanie Environmentálneho prírodného laboratória (EPL), na realizácii ktorého sa aktívne podieľali nielen jednotlivé cieľové skupiny, ale aj miestne obyvateľstvo. EPL umožňuje informovať o prírodných a kultúrno-historických danostiach územia formou pôsobivého monitorovacieho a informačného systému. Jeho význam spočíva:
· v sledovaní a hodnotení javov a procesov prebiehajúcich v krajine, či už prírodných alebo aj antropogénnych,
· v osvojovaní si, resp. zopakovaní geografických, geologických, botanických, zoologických, ekologických, environmentálnych a iných poznatkov,
· v možnosti konfrontácie získaných vedomostí o krajine, aktivitách človeka a pod., so skutočnosťou,
· v aktivizácii žiakov i dospelých, v podnietení ich záujmu o starostlivosť o životné prostredie,
· v podnietení tvorivosti, súťaživosti a konkurencie, v rozvoji tímovej spolupráce,
· v získavaní zručností a v oboznámení sa s novými technikami, v možnosti samostatnej práce žiakov – nastolení modelových situácií, zadaní problémových úloh, ich riešení formou kvízov, súťaží, hádaniek, ekologických hier a pod.
Environmentálne prírodné laboratórium v Suchej nad Parnou pozostáva z troch základných častí:
· Ekocentrum – je to úvodné stanovište pre vstup do Náučného chodníka. Má charakter výchovno-vzdelávacieho a poradenského centra v environmentálnej oblasti. Jeho hlavnou náplňou je poskytovať verejnosti informácie a konzultácie v oblasti ochrany a tvorby životného prostredia. Opisuje a ilustruje vlastnosti jednotlivých krajinotvorných zložiek. Je to stála výstava panelov a máp, názorne prezentujúcich vlastnosti priľahlého územia. K dispozícii je tu informačný systém a doteraz spracované štúdie a dokumentácia o území. Súčasťou Ekocentra je aj fotodokumentácia tunajších krajinnoekologických dominánt i negatívnych faktorov, ohrozujúcich životné prostredie obce. Autormi fotografií sú nielen odborníci, ale aj miestni obyvatelia: sú tu aj snímky zo súťaže Suchovská ekofotografia. Súčasťou Ekocentra sú i kresby a ekoplagáty, zachytávajúce životné prostredie očami detí a mládeže.
· Ekolaboratórium – má charakter náučnej plochy zameranej na demonštráciu a sledovanie vybraných prírodných javov a procesov. Umožňuje štúdium vegetácie vo vzťahu k podmienkam územia, ako i monitoring kvality jednotlivých zložiek životného prostredia. Sú tu prezentované prírodné stanovištia (habitaty): vhodné druhy, ale aj príklady nevhodných zásahov človeka do prírodnej krajiny. V rámci Ekolaboratória sú nainštalované prístroje na vyhodnocovanie kvality zložiek životného prostredia – vody, pôdy, ovzdušia, klimatických ukazovateľov a pod. a prístroje na sledovanie a hodnotenie vybraných krajinotvorných procesov – erózno-akumulačné procesy, proces rozkladu biomasy a pod.
· Náučný chodník vedie prírodne a kultúrne zaujímavými lokalitami obce a približuje verejnosti najvýznamnejšie krajinnoekologické prvky územia: unikátnosť flóry a fauny vo vzťahu k prostrediu, kultúrno-historické danosti, formy osídlenia, socioekonomického rozvoja a pod. Upozorňuje aj na negatívne vplyvy človeka na krajinu a jej jednotlivé krajinotvorné zložky (napr. regulácia tokov, vplyvy veľkoplošného intenzívneho poľnohospodárstva, vplyvy rekreácie a pod.). Pozostáva z 11 základných zastávok, ktoré sú špecificky tematicky zamerané a sú lokalizované v intraviláne aj extraviláne obce. Dobré je aj výtvarné stvárnenie informačných panelov.
Skúsenosti z projektu sú zhrnuté v Manuáli, ktorý predkladá konkrétnu ukážku tvorby EPL v obci. Súčasťou manuálu je aj prezentácia pracovných listov, ktoré môžu byť využité v rámci environmentálnej výchovy. Sú koncipované tak, aby využívali informácie získané pri návšteve jednotlivých súčastí EPL. Pracovné listy sa zameriavajú na pochopenie základných pojmov, na poznávanie podmienok a problémov blízkeho životného prostredia. V úlohách a zadaniach sa využívajú rôzne techniky, napríklad doplňovačky, tajničky, roháčik, hádanky, osemsmerovky, číselné hlavolamy, kreslenie a pod. Úlohy v pracovných listoch tematicky nadväzujú na zastávky Náučného chodníka a na informácie z panelov Ekocentra a Ekolaboratória.
Projekt Učíme sa navzájom je pilotným projektom v oblasti rozvoja netradičných foriem environmentálnej výchovy. Skúsenosti s výchovou formou projektu, ako i metódou výchovy priamo v prírode, môžu byť vhodnou inšpiráciou na rozvoj a aplikáciu podobných metód i v ostatných školách.
Environmentálne prírodné laboratórium je vhodnou didaktickou pomôckou na výučbu prírodovedne orientovaných predmetov priamo v prírode. Môže slúžiť na výchovu a vzdelávanie nielen v rámci uvedenej školy, ale môže pomôcť pri neformálnej environmentálnej výchove pre školy a obyvateľov z blízkeho okolia aj formou exkurzií a školských výletov.