Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Fotografia: Ján Dobšovič, www.changenet.sk

Akého hlavného architekta potrebuje Bratislava?

14. 4. 2005 | videné 2034-krát
Prinášame dve zamyslenia doc. RNDr. Mikuláša Hubu, CSc., geografa, environmentalistu a ochranára. Prvé sa týka likvidácie stromov na nábreží Dunaja.

- - - - - - - - - - - - - - - - -

Čím ďalej, tým častejšie sa v diskusiách o výrube stromov na bratislavskom nábreží pre budúci River Park objavuje téma osobnej zodpovednosti. Myslím, že to je tá správna cesta k riešeniu problémov. Chcem len upozorniť, že okrem konkrétnych investorov, konkrétnych poslancov, [vice]starostov a primátorov, konkrétnych úradníkov a ich konkrétnych poskokov, je tu ešte celý rad „vinníkov“ v rovine odbornej a mienkotvornej, ktorí – často za drahé peniaze – dláždia cestu konečným katastrofálnym rozhodnutiam.

V prípade River Parku sú to konkrétni odborníci s diplomami z prírodných vied, ktorí sa podpísali pod EIA v prospech Ja a Ty, ďalší experti, apropo zamestnanci mesta, ktorí, súc v konflikte záujmov, veselo kŕmili našich milých finančných žralokov dôvernými informáciami a radami, ale aj taký Milan Lasica, ktorý ochotne moderoval orgie organizované na podporu River Parku v PKO. Tento okruh v poslednom čase rozšírili protagonisti a signatári antipetície, vrátane Štefana Šlachtu, Pavla Hammela a ďalších.

Myslím, že okrem bezprostredne zodpovedných, nemali by sme zabúdať ani na skorumpovaných intelektuálov (vedcov i umelcov), lebo oni sú – aspoň pre mňa – tou najsmutnejšou kapitolou celého príbehu.

- - - - - - - - - - - - - - - - -

Primátor i ďalší predstavitelia Bratislavy čím ďalej tým častejšie volajú po novom hlavnom architektovi hlavného mesta, ktorý by mal byť akýmsi čarovným prútikom na riešenie stále naliehavejších problémov mesta, ktoré sa nachádza tesne pred kolapsom: dopravným, verejnej zelene, obývateľnosti, životného prostredia, hygieny, práva, morálky, ale aj komunálnej politiky či správy vecí verejných ako celku.

Namiesto otázky, ČI Bratislava potrebuje hlavného architekta, by sme sa však mali skôr pýtať, AKÝ má byť.

Bratislava totiž nepotrebuje HOCIJAKÉHO hlavného architekta, ale veľmi potrebuje DOBRÉHO hlavného architekta, podobne, ako nepotrebuje hocijakého primátora, starostov, poslancov a ďalších, ale potrebuje dobrého primátora, dobrých starostov, dobrých poslancov a tak podobne. Veď problémom Bratislavy určite nie je to, že máme nedostatok mestských funkcionárov, ale to, ako sa voči mestu a jeho obyvateľom správajú, zjednodušene povedané, nie kvantita, ale kvalita.

Inými slovami, na otázku, či mesto potrebuje, alebo nepotrebuje hlavného architekta, sa nedá odpovedať bez predchádzajúcej odpovede na zásadnú otázku, ako by takáto funkcia a jej reprezentant mali vyzerať. Ak si už vytvoríme predstavu o dobrom hlavnom architektovi, natíska sa ďalšia otázka, či možno v radoch tých predstaviteľov mesta, ktorí by ho a jeho úrad mali kreovať, predpokladať skutočný, úprimný, záujem o to, aby Bratislava mala dobrého hlavného architekta. Keďže odpoveď na túto otázku bude pravdepodobnejšie znieť NIE, ako ÁNO, potom nás logická úvaha vedie k tomu, že hneď druhým krokom po formulovaní kritérií na dobrého hlavného architekta je voľba takých reprezentantov mesta, ktorí budú mať záujem o to, aby mesto skutočne malo dobrého hlavného architekta, a NIE hlavného architekta – bábku – ktorá bude poslušne nadbiehať zištným chúťkam a pochybným predstavám svojich pánov a ešte im aj dodávať zdanie odbornosti a objektívnosti.

Tu by sa naša úvaha mohla končiť. Ale keďže sme spomenuli aj otázku kritérií, ktoré by prípadný hlavný architekt mesta mal spĺňať a pozície či kompetencií, ktorými by mal disponovať, pokúsim sa pár slovami vyjadriť aj k tejto téme pre prípad, že by „motyka vystrelila“ a niekedy v budúcnosti sa vytvorili systémové predpoklady pre to, aby mal dobrý hlavný architekt vôbec šancu „vzniknúť a fungovať“.

Mal by mať nielen odbornosť, ale aj kredit, nielen vzdelanie ale aj cit, nielen skúsenosť, ale aj schopnosť predvídať, nielen analytické schopnosti, ale aj, ba najmä, danosť syntetického myslenia a videnia súvislostí (aj tých, ktoré iní nevidia). Mal by byť čo najviac nezávislý: od lobistických záujmov, od korupčných zvodov, ale aj od straníckych či iných skupinových inštrukcií a pokynov. Mala by to byť nadstranícka, nezávislá osobnosť, avšak obdarená aj schopnosťou empatie a ochotou načúvania názorom iných, ba s aktívnym záujmom o takéto názory, postoje, predstavy a odporúčania svojich spoluobčanov.

Mal by poznať nielen skutočné problémy súčasného mesta a z pohľadu viacerých alternatív vnímať jeho budúci možný vývoj, ale aj byť dosť angažovaný a odvážny na to, aby víziu toho „najlepšieho z možných vývojov“ prakticky presadzoval.

Mal by to byť Bratislavčan s veľkým „B“, zdravý bratislavský lokálpatriot. Človek, ktorý dosiaľ už nemálo pozitívneho pre mesto urobil, a zároveň človek, ktorý nie je vydierateľný omylmi či prešľapmi zo svojej minulosti.

Obrovské zadanie, ktorému bude nútený čeliť, určite nezvládne sám, ale to neznamená, že potrebuje mať okolo seba rozsiahly byrokratický aparát, skôr len kompetentnú interdisciplinárnu skupinu schopných, invenčných a zanietených ľudí, ktorí to s týmto mestom budú myslieť podobne dobre, ako on. Mnoho, ba vari väčšina potrebných údajov, podkladov, expertíz a návrhov sa dá napokon, v prípade vhodnej voľby, získať aj z externého prostredia.

Spojením optimálnych objektívnych predpokladov a subjektívnych vlastností by sa mohol dosiahnuť ideálny stav, teda taký hlavný architekt, akého by sme želali. Je to scenár nepravdepodobný, ale nie nepredstaviteľný.