Regionálne rozdiely na Slovensku sa prehlbujú
14. 1. 2005 | videné 4760-krát
Sociológovia SAV predstavili novinárom svoju štúdiu o regionálnom rozvoji Slovenska.
Kým niektoré regióny sa dynamicky rozvíjajú, iným hrozí, že sa stanú „civilizačným zapadákovom“. Potvrdilo sa, že medzi "dobrými a zlými“ regiónmi sa utvára jasná hranica, povedal Peter Gajdoš zo Sociologického ústavu SAV. Kým v západných a severozápadných regiónoch Slovenska je hospodárska úroveň či sociálna situácia najlepšia, južné a východné patria k najhorším. Výnimkou sú zrejme len Košice, ktoré však sociológovia považujú skôr za ostrov ako za centrum rozvoja. Problémové regióny si však veľmi ťažko môžu pomôcť samy a sú odkázané na pomoc.
Riaditeľ ústavu sociológ Ľubomír Falťan upozornil, že problémy sa koncentrujú do území pri hraniciach. Takýmito „regiónmi chudoby“ sú predovšetkým juh, juhovýchod, východ a severovýchod Slovenska. To má podľa neho hlbšie korene, keďže tieto oblasti obišla výstavba významných cestných a železničných ťahov. Navyše, aj za hranicami sú podobne zanedbané regióny susedných štátov.
Regionálny rozvoj (v zmysle zlepšovania podmienok) podľa Falťana zhruba kopíruje to, ako bolo Slovensko urbanizované, teda to, ako sa hospodársky a spoločenský život sústreďoval do veľkých miest. „Ťahá sa zo západu smerom na Žilinu,“ hovorí. Bolo by naivné myslieť si, že krajina sa bude vyvíjať rovnorodo, teda tak, aby medzi regiónmi neboli rozdiely. To nie je možné, a ani potrebné. Otázka podľa neho stojí tak, či diferenciácia rozvoj regiónov urýchli alebo, naopak, rozdiely budú na príťaž. Ak sú rozdiely veľké, do istej miery to ohrozuje zdravý a stabilný vývoj krajiny.
Na štát sa však podľa všetkého spoľahnúť nemôžu. „Ukazuje sa, že štát ako vyrovnávateľ regionálnych rozdielov zlyháva celé desaťročia,“ povedal splnomocnenec vlády pre decentralizáciu Viktor Nižňanský. Za vhodné riešenie považuje decentralizáciu, teda presun právomocí a verejných financií na samosprávu.
Rýchle riešenie podľa sociológov neexistuje. „Je naivné si myslieť, že vývoj v regiónoch sa zmení zo dňa na deň, šľahnutím čarovného prútika,“ povedal Falťan.
- - - - - - - - - - - - - - -
Slabé regióny - šanca pre radikálov
Zdanlivo jednoduchým receptom najľahšie uveria ľudia v zúfalej situácii. Prehlbujúce sa regionálne rozdiely môžu spôsobiť totálnu apatiu voličov zo sociálne a ekonomicky zaostalých okresov a protestné ignorovanie volieb. Zhodujú sa na tom analytici. „Ak tá apatia prekročí istú kritickú hranicu, môže sa stať, že ich účasť na voľbách bude nečakane vysoká,“ tvrdí politológ Peter Horváth. V takom prípade je šanca, že k moci sa dostanú tzv. extrémne strany. „Ponúkajú zdanlivo jednoduché recepty a človek, ktorý je v zúfalej situácii, je náchylný im uveriť,“ vysvetľuje sociológ Pavel Haulík.
Príkladom extrémnej reakcie občanov sú napríklad Medzilaborce. Podľa dokumentu SAV predstavuje tento región oblasť s podpriemernou ekonomickou úrovňou, veľmi nepriaznivou populačnou situáciou a priemernou vzdelanostnou úrovňou. Sociálnu situáciu v Medzilaborciach sociológovia hodnotia ako veľmi nepriaznivú, vybavenosť infraštruktúrou ako podpriemernú. V parlamentných voľbách v roku 2002 tu najviac hlasov dostali komunisti. Zisk takmer 25 percent platných hlasov sa im nepodarilo zopakovať nikde na Slovensku.
Títo voliči súčasné reformné politické subjekty odmietajú. „Majú pocit, že tieto strany o nich a ich problémy nemajú záujem,“ dodáva Haulík. Hoci vládne strany tvrdia, že ľuďom a regiónom už bude len lepšie, sociológ neverí, že by sa proreformným stranám v zaostalejších lokalitách v najbližších rokoch zvýšili preferencie. „Ľudia totiž vnímajú pozitívne zmeny a trendy až s istým časovým posunom,“ dodáva. Podľa Horvátha voliči zo slabších regiónov vo svojom okolí citlivo posudzujú každý posun k lepšiemu. Príkladom je príchod automobilky KIA do Žilinského kraja. Ján Slota sa ukázal ako schopný manažér, ktorý vie zabezpečiť svoj región, tvrdí politológ.
Voliči z najrozvinutejších okresov podľa analytikov považujú účasť na voľbách akoby za svoju povinnosť. „Politickú garnitúru, ktorú volia, považujú za záruku ďalšieho rozvoja a garanta reforiem,“ hovorí Horváth. Títo voliči volia aktívne aj pre isté obavy, aby prípadné nové vládne strany neotočili vývoj opačným smerom.
Podľa analýzy SAV sú najsilnejšie okresy Bratislava, Košice, Banská Bystrica a Zvolen. V Bratislave a Košiciach budú podľa politológa vždy úspešné stredopravé strany. Čo sa týka Banskej Bystrice a Zvolena, upozorňuje na paradox: „Rovnica, čím úspešnejší región, tým väčšia šanca vládnych strán, tu neplatí.“ Stredoslovenský región je skôr baštou ľavicových strán.
- - - - - - - - - - -
Zdroj: SME (J. Čavojec); Hospodárske noviny (Ján Borčin, Marek Tettinger)
Mapy © Peter Gajdoš, Sociologický ústav SAV
Kým niektoré regióny sa dynamicky rozvíjajú, iným hrozí, že sa stanú „civilizačným zapadákovom“. Potvrdilo sa, že medzi "dobrými a zlými“ regiónmi sa utvára jasná hranica, povedal Peter Gajdoš zo Sociologického ústavu SAV. Kým v západných a severozápadných regiónoch Slovenska je hospodárska úroveň či sociálna situácia najlepšia, južné a východné patria k najhorším. Výnimkou sú zrejme len Košice, ktoré však sociológovia považujú skôr za ostrov ako za centrum rozvoja. Problémové regióny si však veľmi ťažko môžu pomôcť samy a sú odkázané na pomoc.
Riaditeľ ústavu sociológ Ľubomír Falťan upozornil, že problémy sa koncentrujú do území pri hraniciach. Takýmito „regiónmi chudoby“ sú predovšetkým juh, juhovýchod, východ a severovýchod Slovenska. To má podľa neho hlbšie korene, keďže tieto oblasti obišla výstavba významných cestných a železničných ťahov. Navyše, aj za hranicami sú podobne zanedbané regióny susedných štátov.
Regionálny rozvoj (v zmysle zlepšovania podmienok) podľa Falťana zhruba kopíruje to, ako bolo Slovensko urbanizované, teda to, ako sa hospodársky a spoločenský život sústreďoval do veľkých miest. „Ťahá sa zo západu smerom na Žilinu,“ hovorí. Bolo by naivné myslieť si, že krajina sa bude vyvíjať rovnorodo, teda tak, aby medzi regiónmi neboli rozdiely. To nie je možné, a ani potrebné. Otázka podľa neho stojí tak, či diferenciácia rozvoj regiónov urýchli alebo, naopak, rozdiely budú na príťaž. Ak sú rozdiely veľké, do istej miery to ohrozuje zdravý a stabilný vývoj krajiny.
Na štát sa však podľa všetkého spoľahnúť nemôžu. „Ukazuje sa, že štát ako vyrovnávateľ regionálnych rozdielov zlyháva celé desaťročia,“ povedal splnomocnenec vlády pre decentralizáciu Viktor Nižňanský. Za vhodné riešenie považuje decentralizáciu, teda presun právomocí a verejných financií na samosprávu.
Rýchle riešenie podľa sociológov neexistuje. „Je naivné si myslieť, že vývoj v regiónoch sa zmení zo dňa na deň, šľahnutím čarovného prútika,“ povedal Falťan.
- - - - - - - - - - - - - - -
Slabé regióny - šanca pre radikálov
Zdanlivo jednoduchým receptom najľahšie uveria ľudia v zúfalej situácii. Prehlbujúce sa regionálne rozdiely môžu spôsobiť totálnu apatiu voličov zo sociálne a ekonomicky zaostalých okresov a protestné ignorovanie volieb. Zhodujú sa na tom analytici. „Ak tá apatia prekročí istú kritickú hranicu, môže sa stať, že ich účasť na voľbách bude nečakane vysoká,“ tvrdí politológ Peter Horváth. V takom prípade je šanca, že k moci sa dostanú tzv. extrémne strany. „Ponúkajú zdanlivo jednoduché recepty a človek, ktorý je v zúfalej situácii, je náchylný im uveriť,“ vysvetľuje sociológ Pavel Haulík.
Príkladom extrémnej reakcie občanov sú napríklad Medzilaborce. Podľa dokumentu SAV predstavuje tento región oblasť s podpriemernou ekonomickou úrovňou, veľmi nepriaznivou populačnou situáciou a priemernou vzdelanostnou úrovňou. Sociálnu situáciu v Medzilaborciach sociológovia hodnotia ako veľmi nepriaznivú, vybavenosť infraštruktúrou ako podpriemernú. V parlamentných voľbách v roku 2002 tu najviac hlasov dostali komunisti. Zisk takmer 25 percent platných hlasov sa im nepodarilo zopakovať nikde na Slovensku.
Títo voliči súčasné reformné politické subjekty odmietajú. „Majú pocit, že tieto strany o nich a ich problémy nemajú záujem,“ dodáva Haulík. Hoci vládne strany tvrdia, že ľuďom a regiónom už bude len lepšie, sociológ neverí, že by sa proreformným stranám v zaostalejších lokalitách v najbližších rokoch zvýšili preferencie. „Ľudia totiž vnímajú pozitívne zmeny a trendy až s istým časovým posunom,“ dodáva. Podľa Horvátha voliči zo slabších regiónov vo svojom okolí citlivo posudzujú každý posun k lepšiemu. Príkladom je príchod automobilky KIA do Žilinského kraja. Ján Slota sa ukázal ako schopný manažér, ktorý vie zabezpečiť svoj región, tvrdí politológ.
Voliči z najrozvinutejších okresov podľa analytikov považujú účasť na voľbách akoby za svoju povinnosť. „Politickú garnitúru, ktorú volia, považujú za záruku ďalšieho rozvoja a garanta reforiem,“ hovorí Horváth. Títo voliči volia aktívne aj pre isté obavy, aby prípadné nové vládne strany neotočili vývoj opačným smerom.
Podľa analýzy SAV sú najsilnejšie okresy Bratislava, Košice, Banská Bystrica a Zvolen. V Bratislave a Košiciach budú podľa politológa vždy úspešné stredopravé strany. Čo sa týka Banskej Bystrice a Zvolena, upozorňuje na paradox: „Rovnica, čím úspešnejší región, tým väčšia šanca vládnych strán, tu neplatí.“ Stredoslovenský región je skôr baštou ľavicových strán.
- - - - - - - - - - -
Zdroj: SME (J. Čavojec); Hospodárske noviny (Ján Borčin, Marek Tettinger)
Mapy © Peter Gajdoš, Sociologický ústav SAV