Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Pred Európskym parlamentom v Štrasburgu veje aj slovenská zástava    (všetky fotografie Štefan Luby)

Štrasburg – srdce Európy

23. 12. 2004 | videné 3209-krát
Postrehy účastníka Valného zhromaždenia Európskej vedeckej nadácie.

Európa má dve hlavné mestá. V Bruseli sídli Európska komisia, v Štrasburgu Európsky parlament, Rada Európy a Európsky súd pre ľudské práva. (Parlament však zasadá aj v Bruseli.) Na malom letisku v Štrasburgu víta prichádzajúcich nápis Strasbourg – coeur de l´ Europe a socha Malého princa, pozváraná z nehrdzavejúceho plechu, so šálikom vejúcim vo vetre aj v bezvetrí, lebo aj šálik je plechový.

Bol som tu v novembri 2004, keď si Štrasburg pripomínal 60. výročie oslobodenia vojskami generála Leclerca (23. 11. 1944). V pešej zóne sú panely venované účastníkom bojov, ku ktorým patrili aj Jean Gabin, André Malraux a Alsasan Jean Marais. V meste sú dvojjazyčné nápisy vo francúzštine a alsaskom jazyku, blízkom nemčine (Langstross, Alter Kornmärik), ktoré svedčia o tom, že Strateburgum – mesto ulíc, išlo v priebehu storočí z rúk do rúk. Dnes je Štrasburg francúzsky.

(...)

Do Štrasburgu ma priviedla účasť na valnom zhromaždení Európskej vedeckej nadácie (ESF). Založili ju roku 1974, mala preto tridsiate výročie. (Slovensko je v nej reprezentované Slovenskou akadémiou vied a Riadiaci výbor ESF zasadal v apríli 2004 v Smoleniciach). Výročie ESF malo byť poznačené hľadaním vízie, kam sa má nadácia uberať. Hlavná sekcia bola nazvaná „Dlhodobý výhľad – provokatívne pohľady“. Zúčastnila sa na nej aj europoslankyňa, podpredsedníčka parlamentného výboru pre priemysel, výskum a energiu. Informačný obsah toho, čo povedala, bol nízky. Profesionálni administrátori vedy povedali o niečo viac, iste to však nebolo fascinujúce a veľkolepé, čo stále zaznievalo od predsedníckeho stola. Sú to slová, ktoré sme sa zatiaľ nenaučili používať tak štandardne ako klasická a pokope držiaca stará Európa. „Newcomers“ sú niekedy príliš úprimní. Ako napríklad Norbert Kroó, generálny sekretár Maďarskej akadémie vied, ktorý zobral výzvu „byť provokatívny“ doslova a navrhol ESF zlúčiť s EUROHORC (European Heads of Research Councils). Veď sú to orgány zložené z tých istých ľudí! Rezonancia bola nulová. Na bankete sa k problému z inej strany priblížil Brian Flowers, zakladajúci prezident ESF z roku 1974. Za túto svoju zásluhu, ako aj za rozvoj vedy v Británii dostal neskôr hodnosť lorda. V nekráľovstvách sa to vybavuje krížom či medailou. „Načo sú všetky tie škaredé skratky?“ – pýtal sa lord vo svojom príhovore. Najmenej sa mu páčila práve skratka EUROHORC.

(...)

Valné zhromaždenie ESF sa rozišlo v novembri 2004 priateľsky. Každý však odchádzal so svojimi myšlienkami, ktoré sa dajú najlepšie usporiadať počas prechádzky po starom Štrasburgu. Jeho kolorit tvorí monumentálna katedrála s jednou vežou (druhú nedostavali), pitoreskná štvrť Petite France s dominanciou nemeckej stavebnej „fachwerk“ techniky a kanály s dômyselne riešeným systémom starých hradiel, napájané vodou z Rýna. Pod nohami šuchoce lístie, ktoré nabáda zarecitovať nejakú báseň. Lístia je veľa, lebo je tu veľa stromov a málo zametačov.

S atmosférou jesene harmonizuje aj alsasko-francúzsky Bratwurst plus choucroute (kyslá kapusta). Dúfam, že rozpínavý McDonald´s ich z ulíc nevytlačí. Na hlavnom námestí Kléber stojí vianočný stromček a na susednom námestí má sochu objaviteľ kníhtlače Gutenberg, ktorý tu pôsobil a vďaka ktorému Štrasburg v 15. a 16. storočí zbohatol z kníhtlače. Kultúrny rozmer Štrasburgu prilákal kedysi aj univerzitného študenta menom Goethe.

Keby som mal žiť v zahraničí, asi by som si zvolil toto mesto.

Štefan Luby

P.S.: Celý článok si môžete prečítať v 12. čísle Správ SAV, ktoré práve vychádza.