Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Titulný obrázok

Príhovor predsedu poroty Andreja Ferka na odovzdávaní cien Literárneho fondu

29. 9. 2004 | videné 3556-krát
Vážení prítomní,
pripadla mi neobyčajná česť vyhlásiť výsledky tohtoročnej súťaže o prémiu za vedecký ohlas za rok 2004.

Motiváciou na zriadenie prémie za najvýraznejší predovšetkým citačný ohlas v predchádzajúcich troch kalendárnych rokoch, bolo oceňujúco zrovnoprávniť vynikajúce výsledky publikované inak ako knižne s knihami, významne prispieť k propagácii vedy i elementárnej scientometrickej osvete. Nádejáme sa, že prispieva a prispeje k motivácii autorov, vnáša do vedeckej komunity nový aspekt zdravej súťaživosti a porovnávanie kvality tvorivých výkonov v inej dimenzii.
Prv než Vám s radosťou výsledky oznámim, nerád a polorád Vám s priehľadným zámerom primeranej gradácie sprítomním dve kontextuálne poznámky.

1. Podľa zákona NR SR 13/93 Zb. sa zriadil Literárny fond Slovenskej republiky (LF SR) pre odbor tvorivej činnosti s osobitným zreteľom na vedeckú a odbornú literatúru. Podľa Štatútu LF SR podporu zabezpečuje fond prostredníctvom sekcie pre vedeckú a odbornú literatúru a počítačové programy. Podľa Zásad podpornej činnosti je formou podpornej činnosti aj Prémia za vedecký ohlas.

Hovorím to preto nerád, že túto výsostne pozitívnu spätnú väzbu autorskej komunite a tým najlepším autorom udeľujeme dnes, ale nemusí to tak byť v budúcnosti..

Netreba tajiť, že na všetky tri umelecké fondy poškuľujú nenásytníci, ktorí majú pred očami neblahý český vzor. Fondy postupne alebo naraz zrušiť. Na majetku vytvorenom generáciami českých tvorcov sa obohatilo niekoľko dravcov. Črtá sa už štrvtý poprevratový útok tohto typu a jednou z alternatív je najnovšie dokonca privatizácia celého rezortu kultúry v prospech dvoch-troch firiem. Pripomínam, že dr. Kamenec privatizáciu prirovnal k arizácii a že poniektorí dnešní arizátori už začínajú mať k dispozícii novú nebezpečnú Sloterdijkovu kvázirasovú teóriu, pred ktorou varuje najväčšia slovenská mysliteľka dr. Krausová v najnovšom čísle elitného Literárneho týždenníka. Toto Vám hovorím nerád, ale musím. To že sme tu, nie je bohužiaľ ani samozrejmé ani automaticky garantované. Kultúra ešte má majetok.

2. Dámy a páni, v živote máme jediný skutočný majetok - čas nášho žitia. Stretáme sa tu dnes nad dielami a pri príležitosti myšlienok a kníh, ovzácnení našej pamäti, príspevku do pokladnice ľudského poznania. Preto sme dnes tu, tomuto venujeme svoj čas, lebo práve toto má pre nás najdôležitejší zmysel. Uznať tých najlepších. Ako tu poznamenal historicky najmladší prémiovaný 16-ročný autor knihy, tieto ceny by mali najlepším tvorcom odovzdávať najvyšší ústavní činitelia.

Hovorím to preto polorád, že na viac ako na prémiu sa nám nepodarilo zabezpečiť krytie na úrovni ceny. Predstavujem si, že raz táto prémia bude cenou, nevraviac o medializácii našich cien v priamom prenose – so súťažou missiek na pozadí.

K poloradosti však prispieva aj fakt, že počet príspevkov v porovnaní s minulosťou klesá. V dvoch kategóriách preto nebolo možné udeliť prvé miesta. Keď som sa minule zamyslel nad historickými príčinami, ostalo tu veľmi smutno. Keby som spomenul postavenie Slovenska v európskych rebríčkoch investícií do vedy alebo štátom tajené odhady o masovej emigrácii mladých vzdelancov, asi by sme sa tiež nerozjasali. Napriek tomu ešte stále máme nádej, že prídu lepšie časy a že aj dnes sa dá na Slovensku tvoriť na špičkovej úrovni. Odchod preč spravidla rieši individuálny ekonomický či rodinný problém, ale reálnu zmenu doma musia uskutočniť tí, ktorí neodišli. Máme tu dnes ľudí, ktorí skvelo napredujú doma. Aj v tomto máme výbornú tradíciu. Napríklad bibliograf Rizner a botanik Holuby v temnom storočí útlaku vytvorili svetovo uznávané diela. Aj v tých najbezútešnejších časoch sme tu mali ohromných ľudí, na ktorých úspech sme mohli byť hrdí, vždy nás malo čo – ako vraví klasik – pohladiť po duši.

Po odznení oboch gradujúcich poznámok, neradostnej a poloradostnej, by som si dovolil pristúpiť k radostnej povinnosti.

V kategórii technické vedy a geovedy druhé miesto získal Dr. Vladimír Šepelák, DrSc.

V kategórii spoločenských vied druhé miesta obsadili Prof. Dr. Jaroslav Chovanec, CSc. a Dr. Ivan Kamenec, CSc.

Najtvrdšia súťaž bola v kategórii prírodných vied. Udelili sme všetky prémie a výnimočne dve druhé miesta.

Tretie miesto – Dr. Fedor Šimkovic, CSc.

Druhé miesto patrí Dr. Ľubici Lacinovej, DrSc. a Prof. Dr. Jozefovi Masarikovi, DrSc.

A teraz naozaj rád konštatujem, že máme slovenského vedca, ktorý dosiahol za tri kalendárne roky 2001-2003 okrem iných foriem ohlasu aj vyše tisícky SCI citácií a prémiu preberie už druhý raz. Kým dnes ocenený profesor Hromkovič pôsobí takpovediac v súčasnosti špičkovej informatiky, každodenne citovaný slovenský supervedec prispieva k budúcnosti kvantových počítačov. Sme v Bratislave, kde na potoku v Slávičom údolí Andreas Segner kedysi testoval prvý reaktívny pohon v dejinách. Tento bratislavský objav do podoby raketovej techniky dotiahli Ciolkovskij a von Braun. V susedstve tohto historického potoka na Dúbravskej ceste pramenia až tryskajú nové myšlienky v jednom z vedeckých centier svetového významu. V mnohoročnej retrospektíve už ide o ojedinelé dielo aj v kontexte zahraničnej vedy, pretože ide o priekopnícky čin. Pôsobí tam autorský tím so skvelými medzinárodnými skúsenosťami a vytvárajú dielo mimoriadne kvalitné, originálne a mieriace do budúceho prosperujúceho Slovenska. Áno, kvalitná veda prináša prosperitu. Hovorí sa, že mierou talentu je aj schopnosť vytvárať si podmienky.
Profesor doktor Vladimír Bužek, doktor vied, vytvoril v Bratislave jedno z najlepšie financovaných výskumných pracovísk, kde neplatí vari nič z toho neradostného, čo som tu spomínal. Prémiu za citačný ohlas už preberá druhý raz a asi nie naposledy. Gratulujem.

Na záver by som sa chcel podeliť o rýdzi pocit radosti, že napriek všetkému sa i tentoraz urodili na Slovensku skvelé, krásne a múdre myšlienky. A každému autorovi želám zo srdca len to najlepšie. Ďakujem za váš čas.