O kresťanstve, judaizme a islame...
10. 7. 2008 | videné 5895-krát
Sympózium v Dolnej Krupej ukázalo, ako je pre ľudstvo dôležité poznať históriu východného kresťanstva, judaizmu a islamu.
V kaštieli v Dolnej Krupej sa 25. až 28. júna uskutočnilo stretnutie popredných orientalistov a ďalších odborníkov z ôsmich krajín sveta pod názvom Východné kresťanstvo, judaizmus a islam medzi smrťou Muhammadovou a smrťou Timura Chromého (roky 432-1405), ktoré zorganizoval Ústav orientalistiky SAV. Zúčastnila sa na ňom aj podpredsedníčka SAV Viera Rosová, bývalý generálny tajomník Nadácie Alexandra von Humboldta z Bonnu Manfred Osten a predseda Klubu Nadácie Alexandra von Humboldta na Slovensku prof. Ján Urban. Finančné výdavky spojené so sympóziom, okrem cestovného pre zahraničných účastníkov, hradila Nadácia Alexandra von Humboldta.
"Sympózium sa týkalo predovšetkým dejín východného kresťanstva, judaizmu a islamu v období od smrti proroka Mohameda po smrť Timura Chromého," povedal nám PhDr. Marián Gálik, DrSc. z Ústavu orientalistiky SAV, hlavný organizátor sympózia. "Od roku 432 do 1405, keď predtým bolo ázijské a africké kresťanstvo približne rovnako veľké alebo aspoň porovnateľné so západným kresťanstvom, v priebehu týchto niekoľkých storočí bolo takmer zničené, okrem malých ostrovčekov, kde sa udržalo. Ide o to, aby sme poznali dejiny, ich priebeh a prečo k tomu práve prišlo. Najhoršie je konštatovanie, že sme k tomu dopomohli aj my európski kresťania, pretože túto veľkú časť kresťanstva začali európski najvyšší cirkevní predstavitelia kvôli niektorým kristologickým otázkam pokladať za herézu, a tým ich doviedli do takej situácie, že sa ľahko dostali pod vládu polmesiaca."
Konferencia bola medzinárodná, okrem našich orientalistov sa na nej zúčastnili odborníci z Nemecka, Veľkej Británie, Talianska, Austrálie, Izraela, Číny a Českej republiky. Na otázku, v čom je prínos týchto zahraničných odborníkov, nám Marián Gálik povedal: "Ich prínos je neoceniteľný. Pretože okrem Číny a nás, všetci mali možnosť študovať medzireligiózne problémy bez akýchkoľvek obštrukcií a mali na to dosť príležitostí. U nás toto všetko štyridsať rokov chýbalo. Naši súčasní odborníci sú poväčšine veľmi mladí. Na konferencii mali príležitosť diskutovať s odborníkmi, ktorí patria medzi najlepších na svete, napríklad s prof. Petrom Pokorným z Prahy, laureátom ceny Alexandra von Humboldta, ďalej s prof. Yohananom Friedmannom či Benjaminom Z. Kedarom z Jeruzalema. Poslední dvaja sa narodili na Slovensku, čím ich pomoc je obzvlášť cenná."
Podpredsedníčka SAV Viera Rosová v úvodnom príhovore konštatovala: "Lepšie pochopenie rozličných súčasných, nábožensky podložených konfliktov a hľadanie možností predchádzať im v budúcnosti, predpokladá analýzu historických zdrojov, hľadanie a prinášanie argumentov, interpretácií, ktoré prehĺbia poznanie o tom, ako sa v priebehu dejín tieto systémy navzájom ovplyvňovali. A potom príde čas na dôležitú úlohu: dostať získané poznanie súvislostí do vzdelávania a komunikácie v spoločnosti tak, aby sa podporila zmysluplná koexistencia ľudí rôznych vierovyznaní."
Trojdňový program vyplnili odborné prednášky a diskusie. Dôležité miesto v nich mali odborníci z Ústavu orientalistiky SAV, Historického ústavu SAV, Archeologického ústavu SAV, Univerzity Komenského v Bratislave a Slovenského archeologického a historického ústavu v Bratislave. Prednáška prof. Yohanana Friedmanna z Ústavu pre ázijské a africké štúdie Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme nazvaná Tolerancia a nátlak v islame, vytvorila dobrý základ pre širokú diskusiu (Rozhovor s prof. Yohananom Friedmannom si môžete prečítať v prílohách pod fotografiami, alebo po kliknutí na modrý nápis). Najviac pozornosti sa venovalo vzťahom východného kresťanstva a islamu, menej islamu a judaizmu. Jednotlivé referáty presvedčivo ukázali, že v stredovekých dejinách týchto troch abrahámovských náboženstiev bolo dosť príkladov na vzájomnú toleranciu, aj keď moslimovia praktizovali ekonomický a iný nátlak na podmanené kresťanské kraje a na židovských obyvateľov za účelom prijatia islamu, ale nikdy ten nátlak nedosiahol tých rozmerov ako napr. u byzantských kresťanov v súvislosti s "kacírskymi" kresťanskými sektami, alebo u Španielov voči Maurom alebo Židom o období reconquisty. Ukázali tiež, že je na čo nadviazať v súčasnosti i v budúcnosti v úsilí o vzájomnú komunikáciu a postupné dorozumenie.
Dôležitou súčasťou sympózia boli aj prednášky o pôsobení byzantských vplyvov, na ktoré sa sústredili prednášajúci zo Slovenska. Išlo hlavne o osvetlenie archeologických artefaktov na našom území silne ovplyvnených byzantským východoeurópskym umením v období 9. a 10. storočia.
Trojdňové stretnutie popredných vedcov, odborníkov na históriu, orientalistiku, archeológiu a teológiu sa nezaobišlo bez informácie o niektorých neznámych faktov zo života Ludwiga van Beethovena, ktorý mal živý vzťah k Dolnej Krupej. Dr. Manfred Osten priblížil účastníkom najnovšie bádanie o Beethovenovej "nesmrteľnej milenke" Antonie von Brentano z Viedne, ktorá niekoľko rokov študovala v Bratislave. Odznela aj svetoznáma Sonáta mesačného svitu, o ktorej sa tvrdí, že vznikla práve v tomto kaštieli.
V kaštieli v Dolnej Krupej sa 25. až 28. júna uskutočnilo stretnutie popredných orientalistov a ďalších odborníkov z ôsmich krajín sveta pod názvom Východné kresťanstvo, judaizmus a islam medzi smrťou Muhammadovou a smrťou Timura Chromého (roky 432-1405), ktoré zorganizoval Ústav orientalistiky SAV. Zúčastnila sa na ňom aj podpredsedníčka SAV Viera Rosová, bývalý generálny tajomník Nadácie Alexandra von Humboldta z Bonnu Manfred Osten a predseda Klubu Nadácie Alexandra von Humboldta na Slovensku prof. Ján Urban. Finančné výdavky spojené so sympóziom, okrem cestovného pre zahraničných účastníkov, hradila Nadácia Alexandra von Humboldta.
"Sympózium sa týkalo predovšetkým dejín východného kresťanstva, judaizmu a islamu v období od smrti proroka Mohameda po smrť Timura Chromého," povedal nám PhDr. Marián Gálik, DrSc. z Ústavu orientalistiky SAV, hlavný organizátor sympózia. "Od roku 432 do 1405, keď predtým bolo ázijské a africké kresťanstvo približne rovnako veľké alebo aspoň porovnateľné so západným kresťanstvom, v priebehu týchto niekoľkých storočí bolo takmer zničené, okrem malých ostrovčekov, kde sa udržalo. Ide o to, aby sme poznali dejiny, ich priebeh a prečo k tomu práve prišlo. Najhoršie je konštatovanie, že sme k tomu dopomohli aj my európski kresťania, pretože túto veľkú časť kresťanstva začali európski najvyšší cirkevní predstavitelia kvôli niektorým kristologickým otázkam pokladať za herézu, a tým ich doviedli do takej situácie, že sa ľahko dostali pod vládu polmesiaca."
Konferencia bola medzinárodná, okrem našich orientalistov sa na nej zúčastnili odborníci z Nemecka, Veľkej Británie, Talianska, Austrálie, Izraela, Číny a Českej republiky. Na otázku, v čom je prínos týchto zahraničných odborníkov, nám Marián Gálik povedal: "Ich prínos je neoceniteľný. Pretože okrem Číny a nás, všetci mali možnosť študovať medzireligiózne problémy bez akýchkoľvek obštrukcií a mali na to dosť príležitostí. U nás toto všetko štyridsať rokov chýbalo. Naši súčasní odborníci sú poväčšine veľmi mladí. Na konferencii mali príležitosť diskutovať s odborníkmi, ktorí patria medzi najlepších na svete, napríklad s prof. Petrom Pokorným z Prahy, laureátom ceny Alexandra von Humboldta, ďalej s prof. Yohananom Friedmannom či Benjaminom Z. Kedarom z Jeruzalema. Poslední dvaja sa narodili na Slovensku, čím ich pomoc je obzvlášť cenná."
Podpredsedníčka SAV Viera Rosová v úvodnom príhovore konštatovala: "Lepšie pochopenie rozličných súčasných, nábožensky podložených konfliktov a hľadanie možností predchádzať im v budúcnosti, predpokladá analýzu historických zdrojov, hľadanie a prinášanie argumentov, interpretácií, ktoré prehĺbia poznanie o tom, ako sa v priebehu dejín tieto systémy navzájom ovplyvňovali. A potom príde čas na dôležitú úlohu: dostať získané poznanie súvislostí do vzdelávania a komunikácie v spoločnosti tak, aby sa podporila zmysluplná koexistencia ľudí rôznych vierovyznaní."
Trojdňový program vyplnili odborné prednášky a diskusie. Dôležité miesto v nich mali odborníci z Ústavu orientalistiky SAV, Historického ústavu SAV, Archeologického ústavu SAV, Univerzity Komenského v Bratislave a Slovenského archeologického a historického ústavu v Bratislave. Prednáška prof. Yohanana Friedmanna z Ústavu pre ázijské a africké štúdie Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme nazvaná Tolerancia a nátlak v islame, vytvorila dobrý základ pre širokú diskusiu (Rozhovor s prof. Yohananom Friedmannom si môžete prečítať v prílohách pod fotografiami, alebo po kliknutí na modrý nápis). Najviac pozornosti sa venovalo vzťahom východného kresťanstva a islamu, menej islamu a judaizmu. Jednotlivé referáty presvedčivo ukázali, že v stredovekých dejinách týchto troch abrahámovských náboženstiev bolo dosť príkladov na vzájomnú toleranciu, aj keď moslimovia praktizovali ekonomický a iný nátlak na podmanené kresťanské kraje a na židovských obyvateľov za účelom prijatia islamu, ale nikdy ten nátlak nedosiahol tých rozmerov ako napr. u byzantských kresťanov v súvislosti s "kacírskymi" kresťanskými sektami, alebo u Španielov voči Maurom alebo Židom o období reconquisty. Ukázali tiež, že je na čo nadviazať v súčasnosti i v budúcnosti v úsilí o vzájomnú komunikáciu a postupné dorozumenie.
Dôležitou súčasťou sympózia boli aj prednášky o pôsobení byzantských vplyvov, na ktoré sa sústredili prednášajúci zo Slovenska. Išlo hlavne o osvetlenie archeologických artefaktov na našom území silne ovplyvnených byzantským východoeurópskym umením v období 9. a 10. storočia.
Trojdňové stretnutie popredných vedcov, odborníkov na históriu, orientalistiku, archeológiu a teológiu sa nezaobišlo bez informácie o niektorých neznámych faktov zo života Ludwiga van Beethovena, ktorý mal živý vzťah k Dolnej Krupej. Dr. Manfred Osten priblížil účastníkom najnovšie bádanie o Beethovenovej "nesmrteľnej milenke" Antonie von Brentano z Viedne, ktorá niekoľko rokov študovala v Bratislave. Odznela aj svetoznáma Sonáta mesačného svitu, o ktorej sa tvrdí, že vznikla práve v tomto kaštieli.