Aktuality

Vo štvrtok 6. augusta 2026 nás vo veku nedožitých 85. narodenín náhle opustil náš kolega a priateľ doc. RNDr. Rudolf Hajóssy, CSc.

Narodil sa 8. novembra 1941. Po maturite v roku 1958 absolvoval štúdium fyziky na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, ktoré ukončil v roku 1963. V roku 1969 obhájil kandidátsku prácu a docentom sa stal v roku 1978. V rokoch 1990 – 1996 bol prvým predsedom Akademického senátu Matematicko-fyzikálnej fakulty UK. Svoje pôsobenie na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky ukončil v roku 2007.

Počas pôsobenia na Matematicko-fyzikálnej fakulte viedol 25 diplomových prác a bol školiteľom špecialistom piatich kandidátskych prác.

Docent Hajóssy bol pomerne univerzálny fyzik aj matematik. Vo fyzike prešiel od experimentálnej fyziky, ako fyziky plazmy a výbojov, optických metód merania, metód zvárania, horenia a detonácií cez elektroniku, aplikovanú fyziku, biomechaniku až k matematickému modelovaniu, dynamike plynu, optimalizácii transportu plynu, teórii čísel a histórii matematiky.

Absolvoval odborné stáže na univerzitách a vedeckých pracoviskách v Lipsku, Boulderi (Colorado, USA), Jerevane, Moskve, Leningrade (dnes Petrohrad), Kyjeve a Orléanse vo Francúzsku.

Okrem iného bol aj prekladateľom vedeckých a odborných publikácií z ruštiny a angličtiny.

Publikoval viac ako 60 vedeckých publikácií vo vedeckých časopisoch a zborníkoch z konferencií doma aj v zahraničí a viac ako 40 odborných prác. Je spoluautorom troch udelených patentov.

Docent Hajóssy sa nezaoberal iba fyzikou v laboratóriu. Aplikoval fyzikálne a matematické modelovanie aj na šport. Publikoval články o plávaní, kanoistike a veslovaní. Bol spoluautorom vedeckej monografie Fyzika a matematika úspešnej streľby v basketbale, ktorú publikovala Masarykova univerzita v Brne  v roku 2011, a ktorá vyšla aj v zahraničí v anglickom preklade.

Docent Hajóssy nebol iba akademický vedec. V rámci popularizácie vedy napísal dva televízne scenáre pre cyklus Fyzika a svet okolo nás.

Jeho neutíchajúca túžba po poznaní sa prejavila v rozsiahlej historickej štúdii o slávnej babylonskej tabuľke Plimpton 322.

K spolupráci s Oddelením aplikovanej matematiky Matematického stavu SAV ho priviedol profesor Ivan Korec v roku 1996. Od roku 1997 bol spoluautorom desiatok našich projektov. Na Oddelenie aplikovanej matematiky nášho ústavu nastúpil v septembri 2007 a pôsobil tu až do svojho skonu.

Docent Hajóssy bol dlhoročný učiteľ fyziky na terajšej Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK. Keď bol 16. júna 2026 prezident SR Peter Pellegrini na návšteve SAV a nakoniec bola vo vestibule tlačová konferencia, išiel Rudo do práce, ale na schodoch do vestibulu ho zastavila ochranka, že teraz nemôže prejsť. Keď to zbadal predseda SAV Martin Venhart, tak povedal: „Pustite ho, prosím, to je môj učiteľ – fyzik, docent Hajóssy, pracovník Matematického ústavu.” Keď sme to spomenuli prof. Štefanovi Lubymu, predchádzajúcemu predsedovi SAV (1995-2009), uviedol, že aj jeho dcéra Martina skladala u Ruda skúšku z fyziky a napokon aj predchádzajúci predseda SAV (2015-2025) Pavol Šajgalík spomínal, že tiež robil u doc. Hajóssyho skúšku. Ako učiteľ bol naozaj výrazný. Keď jeden z jeho žiakov, Štefan Kürti, objavil zo snímok z observatória Palomar v Kalifornii z roku 2002 nový asteroid, pomenoval ho po ňom – (247652) Hajóssy.

To je len ilustrácia toho, že doc. Hajóssy ovplyvnil celé generácie slovenských fyzikov. A nielen fyzikov. Veľmi zaujímavé a rôznorodé boli aj jeho prednášky na Dňoch otvorených dverí Matematického ústavu SAV pre stredoškolákov (foto 1). Rovnako aj jeho prednášky na Detskej univerzite Komenského (foto 2).

Docent Hajóssy bol športovec nielen teoreticky, ale aj v reálnom živote. Dlho hrával volejbal, pravidelne chodieval na splavy Hrona. Do svojej záhrady na kopci v Dúbravke chodil zásadne pešo a na pracovisko na štvrté poschodie zvyčajne po schodoch. Vždy z neho sršal optimizmus a dobrá nálada.

Bude nám veľmi chýbať. Budú nám chýbať jeho hlboké znalosti fyziky a matematiky a jeho studnica nápadov.

Strácame v ňom vynikajúceho vedca a priateľa.

Česť jeho pamiatke!

Text: Karol Nemoga, Tibor Žáčik, Matematický ústav SAV, v. v. i.

Foto: archív MÚ SAV