Výskum za polárnym kruhom odhalil nezvyčajne vysokú diverzitu pôdnej fauny
Člen vedeckého tímu z Parazitologického ústavu SAV, v. v. i., v Košiciach, Ing. Marek Renčo, PhD., sa podieľal na výskume pôdnej fauny arktickej tundry v centrálnej časti ostrova Špicbergy na súostroví Svalbard. V zátoke známej ako Petuniabukta skúmal, ako vybrané druhy arktických rastlín ovplyvňujú spoločenstvá pôdnych nematód (hlístovce, háďatká). Vzhľadom na drsné klimatické podmienky sú niektoré rastlinné druhy známe tým, že vytvárajú špecifické rastové formy, tzv. vankúše (cushion-forming plants), konkrétne Silene acaulis, Saxifraga oppositifolia a Dryas octopetala, naopak iné – ako Salix polaris, Cassiope tetragona a Carex rupestris – tvoria nízke porasty, tzv. rohože (mat-forming plants).
„Druh rastliny a jeho rastová forma boli dôležitým faktorom, ktorý určuje zloženie spoločenstiev pôdnych nematód, početnosť a rôznorodosť druhov. V drsných podmienkach arktickej tundry druh Silene acaulis (silenka bezbyľová) vytvára najpriaznivejšie mikroprostredie vo forme kompaktných vankúšov, ktorých spoločenstvá nematód boli charakteristické najvyššou početnosťou, druhovou diverzitou, najvyššou biomasou a najlepšie vyvinutou a stabilnou potravnou štruktúrou,“ popisuje výsledky výskumu Marek Renčo z Parazitologického ústavu SAV, v. v. i. Priaznivé podmienky pre spoločenstvá pôdnych nematód boli pozorované aj v rizosfére druhov Dryas ocotopetala (dryádka osemlupienková) a Carex rupestris (ostrica skalná). Celkovo v rámci tohto výskumu vedci zistili prítomnosť až 109 druhov pôdnych nematód, patriacich do 66 rodov, čo poukazuje na vysokú diverzitu, a to napriek drsným klimatických podmienkam. Dominovali druhy živiace sa baktériami (45 druhov), nasledované parazitmi rastlín (20 druhov), druhmi živiacimi sa hubami (19 druhov), omnifágmi (18 druhov) a predátormi (7 druhov).
„Tento výskum ukázal, že aj v krajine, kde sa zdá byť všetko limitované chladom a nedostatkom živín, majú rastliny zásadný vplyv na pôdny život. To znamená, že vegetácia tundry nie je len výsledkom drsných podmienok, ale aktívne formuje celý ekosystém, aj ten ukrytý pod povrchom pôdy,“ hovorí vedec.
Veľmi zaujímavé objavy priniesol aj výskum v tzv. kryokonitoch na ľadovci Lenangsbreen v Nórsku. Ide o malé jazierka, ktoré vznikajú na ľadovcoch v letnom období, v zime zamrznú a v lete sa opäť objavia. Vzhľadom na trvalú teplotu 0 °C vysoké UV žiarenie a takmer žiadny organický materiál sa predpokladalo, že sa tu nematódy jednoducho nevyskytujú. „O to prekvapujúcejší bol objav populácie nematód, ktoré boli neskôr zaradené do čeľade Monhysteridae. Bohužiaľ, pre nedostatok materiálu na DNA analýzu a kvalitu materiálu ponechaného na morfologickú identifikáciu nebolo možné pokračovať v práci druhovej identifikácii. Nič to však nemení na fakte, že ide o prvý potvrdený nález Nematoda v ľadovcových kryokonitoch v celosvetovom meradle,“ konštatuje M. Renčo.
Oba tieto výskumy prebiehali v spolupráci s Ústavom Půdní Biologie a Biogeochemie, Biologické centrum AV CR, v. v. i., České Budějovice, za finančnej podpory projektu Czech Science Foundation, project No. 22-28778S
Spracoval a foto: Marek Renčo, Parazitologický ústav SAV, v. v. i.