Aktuality

Inštitucionálna podpora komunikácie vedy, nové perspektívy v popularizácii, či zrozumiteľná komunikácia vedcov s novinármi boli témy druhého ročníka konferencie Komunikace vědy 360°. Podujatie sa uskutočnilo vo štvrtok 5. februára 2026 na pôde Fakulty sociálnych vied Karlovej univerzity v Prahe. Konferencia prilákala odborníkov v oblasti PR, popularizácie vedy a mediálnej komunikácie z pracovísk Akadémie vied Českej republiky (AV ČR), českých univerzít aj zo Slovenskej akadémie vied (SAV). Podujatie moderoval Daniel Stach.

SAV zastupovali členovia Predsedníctva SAV Pavol Siman a Martin Nosko, ktorý zároveň vystúpil v panelovej diskusii na tému Inštitucionálna podpora komunikácie vedy. Na konferencii sa zúčastnili aj PR manažérka ÚMMS SAV Silvia Múčková, vedecká tajomníčka ÚMMS SAV Alena Opálková Šišková a vedúca oddelenia pre komunikáciu a PR Katarína Gáliková.

Dopoludňajšia časť programu patrila dvom hlavným prednáškam. V tej prvej sa predstavila Christina Beck, vedúca oddelenia komunikácie zo Spoločnosti Maxa Plancka, ktorá zodpovedá za vedeckú komunikáciu, public relations a korporátnu komunikáciu. Vo svojej prednáške s názvom „From Ivory Tower to Newsfeed: Rethinking the Functions of Science Communication“ poukázala na problémy, ktoré tvorcom obsahov spôsobujú algoritmy sociálnych sietí.

Ako nová možná cesta pre komunikáciu vedy sa podľa nej ukazuje budovanie malých komunít v online prostredí. Zdôraznila tiež dôležitosť popularizácie vedy prostredníctvom osobného kontaktu vedkýň a vedcov s verejnosťou na podujatiach. Ako nový prístup k popularizácii vedy spomenula popularizačné prednášky v malých mestách bez univerzít, ktoré občanom neponúkajú podujatia prednáškového charakteru. Okrem toho uviedla, že Spoločnosť Maxa Plancka sa aktuálne sústreďuje na komunikáciu konkrétnych tém, ktoré najviac rezonujú v spoločnosti. Tiež sa usiluje o pravidelný a intenzívny mediálny zásah s cieľom upozorniť na ich riešenia a vedecké výstupy aj tvorcov politík.

„Už pri prvých slovách Christiny Beck som si uvedomil, že často zaužívaný slogan ‚Veda nemá hranice‘ sa dostáva do problémov, a to predovšetkým v kontexte komunikácie vedy, kde postupne sami zisťujeme, ako veda začína narážať na bariéry. Algoritmy sociálnych sietí, kde sme s radosťou prezentovali naše výsledky, nás čoraz silnejšie zväzujú a oveľa ťažšie alebo za úplatu nás púšťajú do širšieho priestoru. Naše vlastné technológie a zameranie na zisk zväzujú aj komunikačné kanály vedy. Doba nás týmto núti hľadať nové možnosti, rozbehnúť sa a predovšetkým osobným kontaktom prezentovať naše výskumy, priblížiť ich spoločnosti, aj v ‚rurálnych oblastiach’, kde by sme možno ani neočakávali otvorenú náruč a dychtivé nasávanie vedomostí,“ skonštatoval člen P SAV Pavol Siman.

V druhej prednáške sa publiku predstavil skúsený popularizátor vedy Tomáš Koblížek, vedecký pracovník na Oddelení analytickej filozofie vo Filozofickom ústave AV ČR, Odborne sa zameriava na témy, v ktorých sa filozofia jazyka a filozofia umenia prelínajú s etikou a politickou filozofiou – napríklad na nenávistné prejavy (hate speech), dezinformácie, propagandu, poburujúce umelecké diela, cenzúru a slobodu prejavu.  

Prostredníctvom svojho osobného príbehu popularizátora komunikujúceho v polarizovanej spoločnosti popísal zásadnú zmenu, ktorá v uplynulých rokoch začala vplývať aj na popularizáciu vedy a komunikáciu vedeckých poznatkov smerom k verejnosti. Vedci a vedkyne začali čeliť nenávistným prejavom, vyhrážkam či online obťažovaniu. Ako uviedol, prispievajú k tomu aj populistické či krajne pravicové strany, pre ktoré je spochybňovanie vedeckých faktov súčasťou ich politickej identity. Popularizácia vedy v takejto atmosfére už nie je len komunikáciou vedeckých poznatkov, ale obhajobou vedy samotnej. (Videozáznam z prednášok je vložený na konci textu.)

Program pokračoval diskusiami a workshopmi v menších skupinách. Tie priniesli príležitosti na zdieľanie príkladov dobrej praxe a množstvo inšpirácie. V panelovej diskusii o inštitucionálnej podpore komunikácie vedy diskutoval moderátor Filip Rambousek s Halinou Jílkovou, vedúcou komunikácie CEITEC MUNI, Petrom Caletkom, špecialistom komunikácie a styku s verejnosťou na Ústave exp. medicíny AV ČR a Martinom Noskom, členom P SAV spoluzodpovedným za agendu popularizácie a komunikácie vedy. Diskusia a následný workshop vyzdvihli dôležitú úlohu interných PR zamestnancov, ktorí v oblasti popularizácie vedy, mediálnej komunikácie a propagácie pracoviska poskytujú vedeckému personálu odbornú podporu. 

Návštevníčky zo SAV na podujatí najviac ocenili jeho formát, ktorý nebol len o pasívnom počúvaní, ale dal príležitosť otvorene hovoriť o konkrétnych výzvach, ktorým v oblasti komunikácie a popularizácie vedy účastníci a účastníčky čelia.

„Počas konferencie som si uvedomila tri kľúčové pravdy, ktoré by sme si mali osvojiť všetci v akademickej obci: Mojím prvým ‚aha momentom‘ bolo zistenie, že veda bez komunikácie zostáva pre verejnosť prakticky neviditeľnou. Môžeme mať skvelé výsledky, ale ak o nich nevieme hovoriť, ich spoločenský dopad je nulový. Zároveň som pochopila, že zrozumiteľnosť v žiadnom prípade neznamená banalizáciu. Naším cieľom nie je zjednodušiť vedu tak, aby stratila význam, ale sprístupniť ju. A nakoniec, najsilnejším poznatkom pre mňa zostáva, že tie najlepšie nápady nevznikajú v izolácii, ale práve prienikom rôznych, často nesúvisiacich svetov. Taktiež som získala nové vedomosti o decentralizovaných platformách ako Bluesky, Mastodon či AuthentiSci ako alternatívach k Facebooku, Instagramu a TikToku. Inšpirovalo ma to k väčšiemu záujmu o tieto možnosti popularizácie svojich výsledkov,“ zhrnula Alena Opálková Šišková.

„Napriek tomu, že pôsobíme v iných krajinách, sme zistili, že riešime podobné otázky. Zarezonovala vo mne najmä myšlienka, že komunikácia vedy nie je len o formálnych tlačových správach a odborných článkoch. Ak má byť komunikácia vedy úspešná, musí byť prítomná tam, kde sa ľudia stretávajú, teda na sociálnych sieťach, na verejných podujatiach a v školách, kde vieme prezentovať vedu pomocou príbehov. Taktiež je dôležité ukázať ako sa veda robí kto za ňou stojí, a vysvetľovať, prečo je pre ľudstvo dôležitá. Veda by nemala zostať za dverami laboratórií a kancelárií, inak zostane širokou verejnosťou nepochopená,“ dodala Silvia Múčková.

Obe návštevníčky sa zhodli, že tomuto podobné stretnutia by boli prospešné aj pre výskumníkov a výskumníčky zo slovenského akademického prostredia.

Konferenciu Komunikace vědy 360° zorganizovala Akadémia vied ČR v spolupráci s Fakultou sociálnych vied Karlovej univerzity, platformou SCICom HUB a Veľvyslanectvom Spolkovej republiky Nemecko v Prahe.

Text a foto: Katarína Gáliková