Aktuality

Reprezentatívny výskum Dominancia a podoby moci (DOPM) 2025 poukazuje aj v kontexte iných výskumov na pretrvávajúce kladnejšie hodnotenie súčasného politického usporiadania oproti režimu pred rokom 1989. Vo výskume sa nepotvrdili viaceré bežne prezentované názory o dominancii spomienkového optimizmu, týkajúceho sa obdobia pred rokom 1989. Napriek tomu je vidieť v poslednom desaťročí mierne oslabovanie viac rozšíreného názoru, že pluralita politických strán je lepšia forma politického života než vláda jednej strany. V desaťročnom období sa však zároveň oslabuje podiel tých, ktorí pociťujú, že nemôžu ovplyvňovať rozhodnutia vlády.

V rámci projektu VEGA Podoby a mechanizmy diferenciácie a rekonfigurácie verejného a politického života. Kolektívne akcie a politické postoje pre  spoločný výskumný tím pracovníkov Ústavu politických vied SAV, v. v. i., a Sociologického ústavu SAV, v. v. i, uskutočnila od 1. do 9. decembra 2025 agentúra FOCUS na vzorke 1050 dospelých obyvateľov Slovenska reprezentatívny dotazníkový výskum zameraný na otázky týkajúce sa mocenskej dominancie v politickom živote a digitálnom svete. Zber dát prebehol kombinovanou metódou on-line dotazníkmi (CAWI) a rozhovormi tvárou v tvár (CAPI) (60 % : 40 %), pričom každý spôsob zberu dát bol realizovaný na kvótnym výberom vytvorenej vzorke dospelej populácie SR. Kvótnymi znakmi boli pohlavie, vek, vzdelanie, národnosť, veľkosť sídla a kraj.

Výskum obsahoval aj niekoľko otázok, ktoré boli v identickom znení použité aj v roku 2014, čo umožňuje sledovať aj zmenu niektorých názorov v období viac ako dekády.

Výsledky (spracované sú z neváženého dátového súboru)

(Graf č. 1)

„Pri takto položenej otázke nevidieť často prezentovanú nostalgiu za obdobím socializmu. Dokonca ani staršia generácia, ktorá ho zažila, nevykazuje zásadne vyššiu mieru odpovedí, že by v období pred novembrom mali ľudia väčšiu mieru slobody v rozhodovaní sa o veciach, ktoré sa týkajú ich životov. Naopak, vidieť, že vo všetkých vekových skupinách dominantne prevažujú hodnotenia, že v súčasnosti majú ľudia vyššiu mieru slobody v rozhodovaní sa o veciach týkajúcich sa svojich životov. Zároveň vidieť vo výsledkoch aj tendenciu u mladších vekových skupín, ktoré obdobie socializmu nezažili, prípadne len ako deti, toto obdobie nehodnotiť. Toto naznačuje aj otvorenosť respondentov v tejto téme a nepodliehanie tlaku, že je nutné mať názor na to, s čím nemá jednotlivec priamu skúsenosť.” (Miroslav Tížik, Sociologický ústav SAV, v. v. i)

„V súvislosti s touto otázkou sa ukazuje, že výrazne prevláda presvedčenie o väčšej miere slobodného rozhodovania v súčasnej dobe, pričom táto hodnota je najvyššia vo vekovej skupine 45-54, teda práve vo veku, keď človek začína bilancovať a celkove hodnotiť svoj život, takže má pomerne sformulované odpovede na podobné otázky. Je dôvod domnievať sa, že nízke percento odpovedí vo všetkých vekových kategóriách pri prvej možnosti je dané uvedomením si prípadných neznámych faktorov, ktoré môžu u respondentov zohrávať úlohu pri rozhodovaní o vlastnom živote.“ (Elena Klátiková, Ústav politických vied SAV, v. v.i .)

(Graf č. 2) 

„Odpovede na túto otázku potvrdzujú, že občania v rozhodujúcej miere preferujú demokratické politické zriadenie. Väčšina sa vyslovila za pluralitu politických strán. Dve – tri veľké politické strany uprednostňuje najviac respondentov. Môžeme vysloviť predpoklad, že pri väčšom počte strán sa volič stráca, keďže tento systém je menej prehľadný. Zároveň sa možnosť výberu komplikuje tým, že sa niektoré politické strany odvolávajú na tie isté ideové a politické východiská.  Čo je však ešte dôležitejšie - voličská verejnosť zrejme vníma, že systém viacerých strán si vynucuje vznik koalícií, čo môže viesť k nestabilite koaličnej vlády, vyššej pravdepodobnosti konfliktov v jej vnútri ( o čom svedčia situácie, ktorých sú svedkami) a k spomaleniu prijímania dôležitých rozhodnutí. Preferencia tejto odpovede teda môže súvisieť s očakávaním, či presvedčením, že by sa pri menšom počte politických strán upokojila vnútropolitická situácia, čo však nemusí byť pravda. V štátoch, kde sú dve relevantné politické sily, sa totiž často ukazuje, že politická situácia v nich môže byť ešte vyhrotenejšia než na Slovensku. Zatiaľ platí, že čím je viac politických strán, tým väčšie sú záruky zachovania liberálnej demokracie. V porovnaní s výsledkami z roku 2014 došlo v roku 2025 k miernemu percentuálnemu poklesu odpovedí v prvých dvoch relevantných kategóriách. Znepokojenie však môže vyvolať nárast počtu podporovateľov uprednostňujúcich vládu jednej strany, ktorý je oproti roku 2014 približne desaťbodový. Na druhej strane, tento výsledok nemusí automaticky znamenať podporu totalitných režimov; môže skôr súvisieť s očakávaním, že pri takomto type vládnej moci dôjde k minimalizácii politických konfliktov a škandálov. Navonok by sa teda takéto vládnutie mohlo prezentovať ako bezkonfliktné.“ (Norbert Kmeť a Elena Klátiková, Ústav politických vied SAV, v.v.i.)

(Graf č. 3) 

„Pri porovnaní rôznych vekových skupín vidieť, že neplatí častá predstava, že starší ľudia majú väčšie sklony k nedemokratickejšiemu uvažovaniu. Najväčšiu časť, ktorá si vybrala predstavu vlády jednej strany, tvoria ľudia vo veku 35 až 44 rokov, teda tí, ktorí sa v období konca minulého režimu len narodili. Najväčšie generačné rozdiely sú medzi možnosťami výberu množstva politických strán, alebo dvoch či troch veľkých strán. Tu je vidieť rast príklonu k menšej pluralite s rastúcim vekom. Nejde tu teda o konflikt medzi zástancami pluralitnej demokracie a totalitného systému, ale o generačné rozdiely v uprednostňovaní jednej alebo druhej formy demokratického systému.“ (Miroslav Tížik, Sociologický ústav SAV, v.v.i.)

(Graf č. 4) 

„Pokiaľ ide o vnímanie možnosti ovplyvňovať rozhodnutia vlády v rokoch, keď sa vykonával prieskum, oproti roku 2014 vidno v súčasnosti mierny nárast presvedčenia o tejto možnosti, pričom v porovnaní s rokom 1968 vidno za posledné obdobie väčšiu vyhranenosť názorov, teda výrazne nižšie percento odpovedí „nevie“, resp. „odmietol odpovedať“  tak v roku 2014, ako aj v roku 2025. Zdá sa teda, že verejnosť sa v posledných desaťročiach viac zamýšľa nad svojou občianskou účasťou. Výsledky prieskumu ukazujú, že približne polovica respondentov je presvedčená, že ľudia nemajú vplyv na rozhodovacie procesy na úrovni vlády a parlamentu. Počet názorov v skupine  nevyhranených, čiže tých, čo sú v strede medzi súhlasom a nesúhlasom, sa za roky 2014 až 2025 výrazne nezmenil. Dáta však naznačujú, že občanom dlhodobo chýba viac priamej demokracie, teda že aj naďalej u nich možno očakávať presvedčenie, že svoj postoj k zásadným spoločenským, politickým a iným otázkam môžu vyjadriť iba prostredníctvom volených zástupcov. Toto poukazuje na pre politikov nepríjemné a rozšírené konštatovanie, že občanov, teda voličov potrebujú len pri volebných urnách.“ (Norbert Kmeť a Elena Klátiková, Ústav politických vied SAV, v.v.i.)

„Táto otázka umožňuje porovnávať dlhodobé nálady slovenskej verejnosti, a to dokonca aj v odlišných politických režimoch. Vidieť, že aj v roku 1968, teda pred nástupom normalizácie a pritvrdením politického režimu, tiež prevažovali pocity nemožnosti ovplyvňovať rozhodnutia vlády, podobne ako je tomu aj v posledných 10 rokoch.  Rozdiely sú skôr v miere rozšírenosti tohto postoja v oboch režimoch. V súčasnosti vidieť mierny rast nesúhlasu s tým, že by sa respondenti cítili v politickom rozhodovaní bezmocní.“ (Miroslav Tížik, Sociologický ústav SAV)

(Graf č. 5) 

„Pri porovnaní odpovedí v rôznych vekových skupinách vidieť zásadnejšie rozdiely len medzi ľuďmi v strednom a vyššom produktívnom veku, teda od 35 po 64 rokov. Hoci vo všetkých vekových skupinách prevažuje negatívne hodnotenie svojich politických možností, táto skupina sa oproti od nich starších aj mladších cíti menej bezmocná pri ovplyvňovaní fungovania vlády. To môže byť spojené s ich aktívnejším zapojením do ekonomickej aktivity, teda s menšou odkázanosťou na iných alebo na verejný systém. (Miroslav Tížik, Sociologický ústav SAV, v.v.i)

Dáta z výskumu Dominancia a podoby moci (DOPM) 2025 budú po spracovaní pre analytické účely voľne prístupné odbornej verejnosti v Slovenskom archíve sociálnych dát.

Spracoval: Miroslav Tížik

Foto: canva.com