Aktuality

V sobotu 10. januára 2026 zomrel vo veku 94 rokov bývalý riaditeľ Ústavu hudobnej vedy SAV, v. v. i., prof. PhDr. Oskár Elschek, DrSc.

Prof. Oskár Eschek sa narodil 16. júna 1931 v Bratislave. Na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave absolvoval dvojodborové štúdium hudobnej vedy a estetiky. Po ukončení štúdií nastúpil v roku 1954 do Ústavu hudobnej vedy SAV v Bratislave, kde pôsobil do roku 2005 v Oddelení etnomuzikológie (pôvodne Oddelenie hudobnej folkloristiky). V rokoch 1990 – 1997 bol riaditeľom Ústavu hudobnej vedy SAV.

Zaoberal sa najmä problematikou ľudových hudobných nástrojov a nástrojovej hudby a systematikou hudobnej vedy. Jeho výskumný priestor zahŕňal aj oblasť regionalistiky, stredoeurópskych a európskych porovnávacích štúdií, mimoeurópskej hudby, problematiku historických prameňov ľudovej hudby, oblasť teórie a metodológie muzikológie a etnomuzikológie a otázky interdisciplinárnych väzieb muzikologických disciplín.

Je autorom viacerých významných prác, medzi ktoré patrí najmä Hudobná veda súčasnosti (1984), v ktorej prezentoval  nové usporiadanie vnútornej integrity muzikológie. K hudobnej vede pristupoval od začiatku ako k vednej oblasti s vysokým stupňom komplexnosti, ktorá sa odráža nielen v hierarchickom vnútornom členení muzikológie, ale aj v jej vonkajších vzťahoch – pri spolupráci s inými vednými odbormi, a to nielen spoločenských a humanitných vied, ale aj vied prírodných a technických.

Prof. Oskár Elschek rozvíjal paralelne viaceré aktivity etnomuzikológa od terénneho výskumu a dokumentácie regionálno-lokálnych foriem cez spracovanie získaných dát, otázky transkripcie, analýzy, klasifikácie a typológie materiálu, interetnickej a interkultúrnej komparácie, spracovanie poznatkov formou výskumných sond a parciálnych tém až po rozsiahle syntetické zhodnotenie vybraných tematických okruhov. Každú z týchto pracovných fáz sprevádzala reflexia aplikovaných metód a techník výskumu.

Jeho vedecké dielo prezentuje široký záber a vysokú mieru komplexnosti, ktorá definovala slovenskú etnomuzikológiu aj v medzinárodnom kontexte.

Ku kľúčovým prácam prof. Oskára Elscheka patria viaceré syntézy z oblasti ľudovej hudobnej kultúry (Úvod do štúdia slovenskej ľudovej hudby, 1962, spoluautorka A. Elscheková; Slovenské ľudové piesne a nástrojová hudba, 1980; spoluautorka A. Elscheková), práce encyklopedického charakteru z etnoorganológie (Die Volksmusikinstrumente der Tschechoslowakei. Teil 2: Die slowakischen Volksmusikinstrumente, 1983) a monografické spracovanie vybranej skupiny hudobných nástrojov (Slovenské ľudové píšťaly a ďalšie aerofóny, 1991). K týmto prácam patria aj kapitoly vo veľkých interdisciplinárnych syntézach, realizovaných najmä v spolupráci s etnológmi: Slovensko III, Ľudová kultúra, z roku 1975 (Piesne a hudba),  regionálna syntéza Horehronie: Folklórne prejavy v živote ľudu z roku 1988 (Ľudové hudobné nástroje a ľudová nástrojová hudba), Etnografický atlas Slovenska z roku 1990 (Ľudové hudobné nástroje a nástrojová hudba), Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska z roku 1995 (heslá o hudobných nástrojoch a nástrojovej hudbe), monografia Slovensko – európske kontexty ľudovej kultúry z roku 2000 (Ľudová hudba).

Významný  výstup v medzinárodnom priestore reprezentuje spolupráca na rozsiahlej syntéze monograficko-encyklopedického charakteru Volks- und Popularmusik in Europa z roku 1992, v ktorej je prof. Oskár Elschek autorom viacerých kapitol nielen z európskej etnoorganológie a európskych regionálnych nástrojových tradícií, ale aj z dejín európskej etnomuzikológie.

Prof. Oskár Elschek bol zakladateľom a editorom viacerých významných odborných časopisov a zborníkov, editorom syntetickej monografie Dejiny slovenskej hudby (1996) a autorom viacerých hesiel v svetových hudobných encyklopédiach (MGG, Grove, Garland).

Prof. Oskár Elschek viedol viaceré výskumné projekty doma i v zahraničí, medzi ktorými bol aj projekt Fujara, ktorý vyvrcholil zápisom fujary do Zoznamu majstrovských diel ústneho a nehmotného dedičstva ľudstva UNESCO v roku 2005. Fujara bola v roku 2011 zapísaná aj do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.

Popri vedeckej práci pôsobil ako pedagóg na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde v rokoch 1989 – 1997 viedol Katedru hudobnej vedy, ako aj na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Zahraničné prednášky realizoval v Maďarsku, Rakúsku a Nemecku. Bol viceprezidentom Medzinárodnej rady pre tradičnú hudbu pri UNESCO (1980 – 1997).

Za svoje celoživotné dielo získal viaceré významné ocenenia, medzi nimi Herderovu cenu, Rad Ľudovíta Štúra III. triedy, Cenu ministra kultúry SR a Cenu Andreja Kmeťa za mimoriadny celoživotný prínos k rozvoju slovenskej muzikológie.

S vďakou pracovníci Ústavu hudobnej vedy SAV, v. v. i.

Spracovala: Eva Veselovská, Ústav hudobnej vedy SAV, v. v. i.

Zdroje: URBANCOVÁ, Hana. K životnému jubileu Oskára Elscheka. In Musicologica Slovaca, 2011, roč. 2 [28], č. 2, s. 294-300