Aktuality

Vianočné koncerty sú už tradičnou súčasťou obdobia Adventu a podčiarkujú slávnostný charakter očakávaných sviatkov Narodenia Pána. Obzvlášť to môžeme povedať o vianočných koncertoch, ktoré uvádzajú pôsobivú historickú duchovnú hudbu poskytujúcu poslucháčom nezabudnuteľný umelecký zážitok. Presne takýto zážitok prežili priaznivci starej hudby na troch koncertoch v rámci decembrového cyklu koncertov s výstižným názvom Obnovené svetové premiéry hudobných skladieb Jána Šimráka st. (17. storočie).

Koncerty organizované Nadáciou Gesamtkunstwerk a jej manažérom Borisom Ažaltovičom sa opäť konali v troch po sebe nasledujúcich dňoch – 9. decembra 2025 v Bratislave v Koncertnej sieni Slovenskej filharmónie, 10. decembra 2025 v Prešove v Divadle Jonáša Záborského a 11. decembra 2025 v Spišskej Novej Vsi v Koncertnej sieni Reduty. Podobne ako v jesennom cykle koncertov, aj tentoraz sa predstavili svojou profesionalitou umelci združení v súbore starej hudby Le Nuove Musiche, pod vedením skúseného lutnistu Jakuba Mitríka a v dirigentskej pozícii sa opäť zaskvel špecialista na interpretáciu hudby 17. storočia, profesor zborového dirigovania na Universität Mozarteum v Salzburgu Jörn Hinnerk Andresen. Koncerty mali mimoriadny úspech a „standing ovation“ vo všetkých troch sálach potvrdil mimoriadne výkony účinkujúcich: spevákov v zbore – medzi ktorými sa opäť predstavila sopranistka Zuzana Badárová, doktorandka Ústavu hudobnej vedy SAV, v. v. i. –  aj inštrumentalistov – hráčov na historické hudobné nástroje: chitarrone, organ, baroková harfa, barokové husle, viola da gamba, violone, psaltérium, arcilutna, lirone, barokové gajdy, flauta.

K úspechu koncertov prispel aj výber diel. Súčasťou dramaturgie boli unikátne barokové diela domácich a európskych skladateľov, z ktorých väčšina zaznela premiérovo. Z hudby domácich skladateľov zazneli diela Jána Šimráka st. organistu v Spišskom Podhradí a Georga Wirsingera, ktorý pôsobil skoro štyri roky ako rektor mestskej latinskej školy v Spišskej Novej Vsi (1625 – 1628). Pokým hudbu prvého z nich, Jána Šimráka st., mali poslucháči možnosť spoznať už v jesennom koncertnom cykle, hudba druhého – Georga Wirsingera, bola pre mnohých úplne neznáma. Meno Wirsinger totiž patrilo v slovenskej muzikológii dlho k neidentifikovaným menám skladateľov, od ktorých sa zachovala ranobaroková hudba v Levočskej evanjelickej zbierke hudobnín. Podnet na jeho identifikáciu dala až skratka Rect. Carpon. uvedená za jeho menom v textovom incipite omše: Missa a 6./Kyrie/Georgii Wirsingeri/Rect. Carpon., ktorá naznačovala, že bol rektorom v Krupine, v meste s latinským názvom Carpona (Karpfen; Hontianska stolica). Práve túto 6-hlasnú omšu – zapísanú do rukopisného tabulatúrneho zborníka 18. február 1640 – skomponovanú polyfonickou technikou kontrapunktu nazývanou prima prattica, si vypočuli poslucháči troch koncertov. Wirsingerovu hudbu transkribovala a vydala v edícii Musica Scepusii Veteris (zv. IX/15, 2015) muzikologička Janka Petőczová z Ústavu hudobnej vedy Slovenskej akadémie vied, v. v. i. Z jej archívnych výskumov vyplynulo, že Wirsinger bol v Krupine rektorom už od roku 1618. V roku 1625 pricestoval „s manželkou, deťmi a všetkými vecami“ do Spišskej Novej Vsi a tu dostal od mestskej rady na cestovanie vyše 84 zlatých, čo je dosť vysoká suma. Navyše mu zaplatili 18 zlatých na stravu a povoz so štyrmi koňmi. Neskôr sa vrátil do Krupiny, kde žil ešte v roku 1644. Zo spomienok jeho žiakov vieme, že „zdôrazňoval spojenie vedy s mravnosťou, uvedomujúc si, že zlo sa rozhostí len pod rúškom nevzdelanosti“.

Z hudby Jána Šimráka st. zazneli nemecké duchovné koncerty, latinské moteto Domine ad adjuvandum me festina a latinský Magnificat sexti toni. Všetky skladby zaujali poslucháčov pôsobivosť umeleckej výpovede a doslova poetickým stvárnením textu hudobnými prostriedkami. Osobitný úspech zaznamenal Šimrákov koncert Jauchzet dem Herren, alle Welt! (Zvučne plesaj Hospodinu, celá zem!, žalm č. 100, 1642). Výskumy ukázali, že tento ritornelový koncert sa predvádzal aj v poľskom Sliezsku; dokumentujú to pramene zachované v archíve mesta Vroclav (Wrocław, hist. Breslau), podľa ktorých sa hral v Kostole sv. Márie Magdalény v roku 1678 počas sviatku Festo Jubilate (tretia nedeľa po Veľkej noci).

Program z tvorby domácich skladateľov mimoriadne vhodne doplnili dve pastorálne diela talianskeho skladateľa, teorbistu a gitaristu nemeckého pôvodu Giovanniho Girolama Kapspergera, uspávanka Figlio, Dormi (Synáčik, spi) a oratórium/Pastori di Bettelemme (Pastieri Betlehemskí; slovenská premiéra). Autorom libreta oratória, nádhernej madrigalovej kompozície skomponovanej vo forme dialógu, bol Giulio Rispigliosi, ktorý sa neskôr stal pápežom Klementom IX. Skladba zhudobňuje betlehemskú noc očami anjela a pastierov. Jemná, subtílna hudba navodzuje úžasnú vianočnú atmosféru umocnenú použitím gájd s dvoma píšťalami. Muzikológovia predpokladajú, že v 17. storočí znela 24. decembra po nešporách v niektorom z pápežských palácov. 

Hudba Šimráka st., Wirsingera i Kapspergera uvedená spolu na jednom koncerte jednoznačne dokazuje, že kvalita kompozičného umenia domácich hudobníkov 17. storočia ničím nezaostávala za hudbou významných európskych skladateľov, a že jej zaradenie do koncertného života dnešnej spoločnosti je dôležitým počinom. Domáca historická hudba – neraz úplne neznáma alebo zaznávaná – sa takto stáva súčasťou celosvetového kultúrno-umeleckého dedičstva. Tí, ktorí zatiaľ nemali možnosť navštíviť cyklus jesenných a decembrových Vianočných koncertov, môžu tak urobiť ešte začiatkom júna 2026, keďže aj dramaturgiu týchto plánovaných júnových koncertov bude tvoriť premiérovo naštudovaná ranobaroková hudba domácich skladateľov. Podrobné informácie online: https://www.gesamtkunstwerk.eu/abonentna-sezona-2025-2026.

Text: Janka Petőczová, Ústav hudobnej vedy SAV, v. v. i.

Foto: © Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku Levoča; © Gesamtkunstwerk/Jozef Vokál