Bezpečné, ale byrokratické: ako cudzinci a cudzinky vnímajú život na Slovensku
Nový výskum o skúsenostiach cudzincov z afrických krajín ukazuje, že Slovensko láka svojou bezpečnosťou a kvalitou života, no bariéry v jazyku, byrokracii a v prístupe k službám ostávajú výrazné.
Slovensko už nie je len tranzitnou krajinou. Čoraz viac ľudí z tretích krajín prichádza s cieľom na Slovensku zostať, študovať a pracovať. Ukázal to výskum realizovaný Prognostickým ústavom Centra spoločenských a psychologických vied SAV, v. v. i., v spolupráci s občianskym združením Mareena. Výskum bol predstavený na spoločnom podujatí Skúsenosti migrantov a migrantiek z tretích krajín v prístupe k sociálnym právam: Výzvy medzisektorovej spolupráce v integrácii, ktoré sa konalo 13. novembra 2025 v Starom lýceu v Bratislave.
„Slovensko zažíva migračnú tranzíciu, kedy sa stávame krajinou s rýchlo rastúcou mierou imigrácie. V rámci nej dnes už výrazne dominujú migranti z tretích krajín,“ uviedla Lucia Mýtna Kureková z Prognostického ústavu CSPV SAV. „Sociálne práva sú pritom kľúčovým aspektom integračnej politiky, či už ide o prístup k zdravotnej starostlivosti, vzdelávaciemu systému, bývaniu alebo službám,“ dodala.
Výskum prináša detailný pohľad na skúsenosti Afričanov a Afričaniek žijúcich na Slovensku. Väčšina z nich má vysokoškolské vzdelanie a prišla za štúdiom alebo prácou. Slovensko vnímajú ako bezpečnú krajinu s dobrými možnosťami pre vzdelanie a pracovné uplatnenie. Oceňujú aj kvalitu života a bezpečné prostredie. Zároveň však upozorňujú na výrazné bariéry v integrácii – najmä nedostatok kurzov slovenského jazyka, komplikované administratívne procesy a obmedzený prístup k zdravotnej starostlivosti. Výskum ukázal, že kvalita a dostupnosť integračných služieb sú dôležitým faktorom v rozhodovaní migrantov a migrantiek o ich zotrvaní v krajine.
„Ľudia, ktorí sa rozhodli na Slovensku žiť, chcú prispievať k jeho rozvoju a byť jeho súčasťou. No bez systémovej podpory to nejde,“ hovorí Marta Králiková, manažérka pre rozvoj projektov Mareeny. „Na Slovensku sa postupne posúvame k uvažovaniu o dlhodobej vízii integrácie, v ktorej sa cudzinci a cudzinky budú cítiť prijatí a zapojení do spoločnosti.“
Podujatie organizované Mareenou a Prognostickým ústavom CSPV SAV prepojilo odborníkov z verejných inštitúcií, samospráv, akademického, neziskového aj súkromného sektora, ako aj zástupcov afrických komunít. Diskusie priniesli návrhy, ako zlepšiť a efektívnejšie prepojiť politiky, ktoré ovplyvňujú život ľudí z tretích krajín – od jazykového vzdelávania až po pracovné uplatnenie. „Tento výskum je pre nás veľmi dôležitý. Je aj spôsobom, ako komunikovať naše výzvy smerom k vláde a upozorniť na to, čo v integrácii funguje a čo nie,“ uviedol jeden z účastníkov podujatia, pôvodom z Nigérie.
Výskum je súčasťou medzinárodného projektu PACES - Tvorba migračných rozhodnutí a migračných politík v čase transformačných spoločenských zmien, ktorý sa realizuje v rámci programu Horizont Európa a skúma procesy rozhodovania o migrácii a ich vzťah k migračným politikám v Európe.
Vybrané zistenia výskumu:
-
Viac ako dve tretiny cudzincov a cudziniek pochádzajúcich z afrických krajín má vysokoškolské vzdelanie, väčšina prichádza na Slovensko za štúdiom alebo prácou.
-
Slovensko vnímajú ako bezpečné a ekonomicky stabilné, s dobrou kvalitou života a pomerne dobrými možnosťami na získanie vzdelania.
-
Medzi najväčšie bariéry v integrácii patrí nedostatok jazykových kurzov a komplexné služby pri integrácii, nedostatočný prístup k službám zdravotnej starostlivosti a bývaniu, ako aj vysoká miera byrokracie pre získanie povolenia na pobyt, štúdium, podnikanie a zamestnanie.
-
Potenciál: ľudia prichádzajúci z Afriky predstavujú vzdelanú skupinu, ktorá by mohla napomôcť spoločenskému a ekonomickému rozvoju, ak dostane vhodné podmienky v podobe lepšieho prístupu k sociálnym právam.
Tento projekt získal finančné prostriedky v rámci programu Európskej únie pre výskum a inovácie Horizont Európa, grantová dohoda č. 101094279. Názory a stanoviská vyjadrené v tomto dokumente sú výhradne názormi autorov a nemusia nevyhnutne odrážať názory Európskej únie. Ani Európska únia, ani orgán udeľujúci grant za ne nenesú zodpovednosť.
Viac informácií:
www.mareena.sk; https://www.prog.sav.sk/
kontakt za OZ Mareena: adela.tihlarikova@mareena.sk ; kontakt za SAV: lucia.mytna-kurekova@savba.sk
Spracovala: Jana Papcunová, CSPV SAV, v. v. i.