V Bratislave sa koná pracovné stretnutie k projektu Biodiversa+
V týchto dňoch (12. a 13. novembra 2025) sa v priestoroch Malého kongresového centra Vydavateľstva Veda SAV koná pracovné stretnutie zamerané na zhrnutie doterajších výsledkov dvoch pilotných projektov európskeho partnerstva Biodiversa+ financovaného zo zdrojov Európskej únie v programe Horizon Europe. Projekty sa zaoberajú využitím automaticky zaznamenaných akustických a fotografických dát na identifikáciu vtákov, netopierov, (nepôvodného) hmyzu a inváznych druhov rastlín. Workshop organizujú pracovníci a pracovníčky Centra biológie rastlín a biodiverzity (CBRB) SAV, v. v. i., a zúčastňujú sa ho odborníci z viac ako desiatich krajín Európy.
Prvý deň podujatia sa zameral na efektivitu využívania monitorovacích zvukových nahrávacích zariadení, presnosť automatických modelov založených na umelej inteligencii a porovnanie takto získaných výsledkov s informáciami získanými na základe hodnotenia expertov pre jednotlivé skupiny.
Počas druhého dňa sa účastníci workshopu venujú problematike testovania efektivity využívania automatizovaného zaznamenávania a identifikácie nepôvodných inváznych druhov rastlín a hmyzu na základe modelov založených na umelej inteligencii.
„Ide o efektívny a relatívne lacný spôsob monitorovania bioty na základe obrazu (hmyz, rastliny), zvukových prejavov či už v počuteľnom (vtáky, hmyz) alebo ultrazvukovom spektre (netopiere), ktorý však na úplnú automatizáciu a náhradu práce expertov bude vyžadovať adekvátne a rozsiahle tréningové datasety z rôznych regiónov,“ vysvetľuje Jozef Šibík z CBRB SAV, v. v. i. Napríklad v prípade netopierov na takto získaných modeloch je zhoda v identifikácii vysoká (zhruba 80 %) a podobná výsledkom založených na identifikácii druhov expertmi s tým rozdielom, že automatizácia zvyšuje efektivitu identifikácie druhov v priestore aj čase.
Využívanie automatizovaného zberu a analýzy dát predstavuje budúcnosť monitoringu určitých skupín rastlín a živočíchov. Poznatky založené na korelácii takto získaných dát a ostatných dát o biodiverzite (typ biotopu, manažment, antropické zmeny v biotope, miera poškodenia prostredia, štruktúra krajinnej pokrývky a pod.) otvára možnosti, ako detegovať a vyvodzovať závery, ktoré doteraz boli možné iba na základe veľmi prácneho a časovo náročného terénneho výskumu. Napriek prudkého rozmachu umelej inteligencie je práca vedcov a expertov nenahraditeľná minimálne vo fáze overovania a vytvárania robustných testovacích súborov dát a kontroly pozitívne alebo negatívne falošných výsledkov.
Spracovali a foto: Jozef Šibík a Barbora Šingliarová, CBRB SAV, v. v. i.