Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., pozýva na hosťovskú prednášku Miriam Finkelstein

Viacjazyčnosť a poetika pamäti v súčasnej ruskojazyčnej poézii

3. 11. 2025 | videné 112-krát

Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., pozýva na hosťovskú prednášku Miriam Finkelstein (Univerzita Konstanz, Nemecko) s názvom Multilingualism and the Poetics of Memory in Recent Russophone Poetry / Viacjazyčnosť a poetika pamäti v súčasnej ruskojazyčnej poézii. Podujatie v angličtine sa koná v stredu 5. novembra 2025 o 14.00 hod. v zasadacej miestnosti Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., a zároveň online.

 

Link na pripojenie cez Zoom

Meeting ID: 891 4114 7144

Passcode: 325948

 

Výrazným trendom v súčasnej multilingválnej ruskojazyčnej poézii je zdôrazňovanie úlohy matiek a ich jazykov. Aleksandr Averbuch (Ukrajina/Izrael/USA), Tanya Skarynkina (Bielorusko) a Ekaterina Sokolova (Rusko), spolu s ďalšími autormi, často reprodukujú ústny prejav matiek, ktorý vykresľujú ako „autentický“ a „nezávislý“ od akejkoľvek vonkajšej, najmä mužskej, autority. Vnášanie materinských jazykov do textov im dodáva viacjazyčný rozmer. V Averbuchovej zbierke Svidetel’stvo chetvertogo litsa (2017) je matkina ruština systematicky popretkávaná jidiš a nemeckými výrazmi. V zbierke Tanye Skarynkinej YesMамочка (2022) sa ruština lyrického subjektu strieda s matkinou bieloruštinou, zatiaľ čo zbierka Chudskoe pechen’ie (2015) Ekateriny Sokolovej využíva miestnu výslovnosť na zdôraznenie pôvodu jej materských postáv na ruskom severe.

Prednáška skúma multilingválne prvky v ruskojazyčnej poézii, ktoré slúžia nielen na zvýraznenie konkrétnych nenárodných, teda neruských národných alebo regionálnych kontextov, ale aj, ako možno vidieť u Averbucha a Skarynkinej, na vedomé dištancovanie autorov a ich textov od Ruska a ruskej literárnej tradície. Viacjazyčnosť tu zároveň funguje ako pamäťová stratégia: jazyk matiek sa stáva archívom, v ktorom sú uchované spomienky na 20. storočie – spomienky na dramatické a tragické dejiny rusko-sovietskych pohraničných oblastí, na koloniálne násilie, vojnu, genocídu a vyhnanstvo. Na druhej strane však materské viacjazyčné prejavy predstavujú aj silný zdroj básnickej tvorivosti a imaginácie pre ich potomkov. Keďže viacjazyčná literatúra spochybňuje a narúša predstavu národne definovanej jazykovej jednoty a normativity, viacjazyčnosť možno chápať ako inovatívny a účinný prostriedok odporu voči národno-šovinistickým, neliberálnym a nedemokratickým politickým tendenciám.

Prednáška sa koná v rámci grantu IMPULZ Preklad a transfer štýlu naprieč jazykmi: k teórii jazykového kontaktu v literatúre a v spolupráci s East Centre at the University of East Anglia.

 

Spracoval: Peter Zlatoš, Ústav svetovej litertúry SAV, v. v. i.

Foto: archív ÚSvL SAV, v. v. i.

Súvisiace články