Boris Lanin o dystopickej fikcii v súčasnej ruskej literatúre
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., pozýva na hosťovskú prednášku uznávaného odborníka v oblasti rusistiky a porovnávacej literárnej vedy Borisa Lanina z Univerzity Adama Mickiewicza v Poznani s názvom Orwell’s legacy and strange new Russian dystopias/Orwellovo dedičstvo a zvláštne nové ruské dystópie. Podujatie v angličtine sa koná v stredu 29. októbra 2025 o 14.00 hod. v zasadacej miestnosti Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., a zároveň online.
Meeting ID: 216 8306 8496
Passcode: 974210
Prednáška skúma koncept avatarov a technologických artefaktov v dystopickej fikcii Vladimira Sorokina, so zameraním na romány Deň opričníka a Telluria. Sorokinovo využívanie avatarov, elektronických zariadení a symbolických objektov poukazuje na prepojenie technológie, pamäti a identity. Prednáška bude hľadať paralely so staršími ruskými dystópiami, ako je Zamyatinovo My, a prepojí postavu S-4711 s neskoršími digitálnymi avatarmi. Zariadenia ako „umnica“ a telúrové klince plnia zároveň naratívnu aj metafyzickú funkciu – symbolizujú kontrolu, rituál a simuláciu. Hologramy a roboti sú analyzované ako nástroje štátnej moci a zároveň ako postmoderné simulakrá. Prostredníctvom grotesky, hyperboly a paródie Sorokin kritizuje autoritárstvo a komodifikáciu vedomia. Jeho dielo napokon odhaľuje svet, v ktorom je technologický pokrok úzko prepletený s mýtom, rituálom a rozkladom individuálnej slobody. Prednáška sa zároveň pokúsi čítať román Alexeja Konakova Tabiya Tridsaťdva cez prizmu konceptu homo ludens Johana Huizingu a žánrových konvencií dystopickej literatúry. Dej románu je zasadený do Ruska po kríze v roku 2080 a vykresľuje spoločnosť, ktorá bola nanovo vybudovaná okolo šachu ako základného prvku kultúrnej identity, nástroja štátnej ideológie a prostriedku sociálnej kontroly. Autor skúma, ako sa mení obraz „človeka hrajúceho sa“ – homo ludens – pod nadvládou diktatúry postavenej na šachu. Šach tu nie je vnímaný ako šport, ale ako humanitná disciplína, v ktorej sa kladie dôraz skôr na akademický a kultúrny prínos než na súťažné víťazstvá.
Prednáška bude čerpať zo širokého teoretického rámca vrátane biopolitiky Michela Foucaulta, teórie kultúrneho kapitálu Pierra Bourdieuho, Freudovho konceptu sublimácie a Gramsciho teórie kultúrnej hegemónie. Odmietnutie Fischerovho náhodného šachu (Chess960) sa interpretuje ako obrana ortodoxných kultúrnych hodnôt pred subverzívnym myslením. Román ukazuje, ako sa hra môže stať nástrojom disciplíny, sublimácie a ideologickej kontroly, pričom si zároveň zachováva potenciál pre kritické myslenie a osobnú tragédiu. Táto analýza zdôrazňuje jedinečnosť diela Tabiya Tridsaťdva ako textu, ktorý spája filozofickú parabolu, dystópiu a kultúrnu metaforu, čím predstavuje významný príspevok do súčasnej ruskej literatúry.
Spracoval: Peter Zlatoš, Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i.
Foto: archív ÚSvL SAV