Do Oxfordskej príručky slovanského a východoeurópskeho folklóru prispeli aj vedkyne SAV
Dve pracovníčky Slovenskej akadémie vied sa podieľali na príprave Oxfordskej príručky slovanského a východoeurópskeho folklóru The Oxford Handbook of Slavic and East European Folklore, ktorej editorkou bola Margaret Hiebert Beissinger. Vydavateľstvo Oxford University Press vydalo knihu v roku 2025.
Pracovníčka Ústavu politických vied SAV, v. v. i., Sanja Zlatanović je autorkou kapitoly venovanej srbských svadobným praktikám v povojnovom Kosove (s. 60-82). Kapitola je výsledkom rozsiahleho terénneho výskumu na juhovýchodnom Kosove po vojne v rokoch 1998 – 1999, pričom výskum bol zameraný na vzájomný vzťah medzi etnicitou a inými formami kolektívnej identifikácie v radikálne zmenenom politickom a spoločenskom usporiadaní. Svadby sú súkromné rituály, zahrňujú však veľký počet účastníkov a aktivity, ktoré sa realizujú na verejnosti. Zároveň svojím obsahom, formou a významom slúžia aj na manifestovanie identít (najmä etnickej, náboženskej, regionálnej, lokálnej a rodovej). Prostredníctvom vizuálneho obsahu (používanie národných zástav) a narácií (piesní s národným a/alebo nacionalistickým obsahom), ako aj sebe vlastnou performatívnosťou sú vhodné na politizáciu. Svadby tak pripomínajú citlivo nastavené seizmografy, ktoré registrujú a vyjadrujú hĺbkové spoločenské procesy a otrasy, vrátane zmien v rodinných a rodových vzťahoch.
Kapitola, ktorej autorkou je zamestnankyňa Ústavu slovenskej literatúry SAV, v. v. i., Jana Piroščáková (s. 628–654), sa venuje zbierkam Slovenské povesti a Prostonárodné slovenské povesti, ktorých zostavovateľom bol Pavol Dobšinský (1828 – 1885), ktoré síce nie sú autentickými slovenskými rozprávkami, ale predstavujú základy poznania slovenskej ústnej ľudovej rozprávkovej tradície a mali na ňu významný vplyv. Dobšinský bol ovplyvnený romantickými predstavami o národnom umení. Rozprávky v jeho zbierkach vykazujú charakteristický štýl, ktorý je výsledkom jeho zámerných adaptácií slovenských ľudových rozprávkových variantov s použitím metódy kompilácie a štylizácie. Kapitola skúma charakteristický štýl týchto rozprávok, ako ho Dobšinský dosiahol, ako a prečo sa jeho preferencia určitých typov magických rozprávok odrazila v jeho zbierkach a ako boli interpretované s cieľom vyjadriť slovenský nacionalizmus. Na katalogizáciu diskutovaných slovenských ľudových rozprávok sa používa medzinárodný index rozprávkových typov ATU.
Text a foto: Juraj Marušiak, Ústav politických vied SAV, v. v. i.